Káva si pre svoju lahodnú chuť a vábivú arómu získala priaznivcov na celom svete. Hoci je kofeín obsiahnutý v nej návyková látka, nepôsobí ako klasické drogy a najnovšie štúdie dokazujú, že má veľa pozitívnych účinkov na ľudský organizmus.
Druhý najobľúbenejší nápoj
Káva je druhý najobľúbenejší nápoj na svete. Častejšie pijeme iba čistú vodu.
Domov: východná Afrika
Divoko rastúca káva má svoj domov vo východnej Afrike. Za omyl, že pochádza z Arábie, môžu pravdepodobne dávni moreplavci, ktorí sa s ňou po prvý raz stretli pri svojich cestách do arabských krajín. V tomto omyle našiel svoj pôvod aj latinský názov tejto rastliny – Coffea arabica.
Za rozšírenie vďačí Turkom
Približne v polovici 16. storočia získali Turci klíčivé semená kávovníka, a tak sa rastlina začala pestovať aj v iných krajinách. K najväčším producentom kávy patrila spočiatku India, Jáva a Srí Lanka. V 18. storočí sa jej pestovanie rozšírilo do strednej Ameriky a Karibiku.
50 druhov kávovníka
Dnes poznáme približne 50 druhov kávovníka, pričom najrozšírenejšie odrody sú Arabica a Robusta. Kvety kávovníka sú biele a kvitnú dva až tri dni. Z nich sa rodia bobule, dozrievajúce tri mesiace.
Pražená v horúcom vzduchu
Čerstvo zozbierané kávové zrná sú bez chuti a vône. Tú získavajú až pražením v horúcom vzduchu, počas ktorého sa vytvárajú aromatické oleje, a následne prudkým ochladením.
Tajomstvo rozmanitých chutí
Chuťové a aromatické vlastnosti kávy ovplyvňuje nielen odroda kávových zŕn, ale aj miesto ich pôvodu, spôsob spracovania a praženia.
Instantná káva
Rozpustná káva sa vyrába ako sušený prášok z extrahovaných a mletých pražených zŕn. Jej výroba je pomerne zložitá, pretože aj napriek zníženému obsahu kofeínu si musí zachovať vonné a chuťové látky.
Káva prospieva
Káva obsahuje obrovské množstvo antioxidantov. Jej pitie okrem množstva rôznych pozitívnych účinkov znižuje riziko výskytu Parkinsonovej choroby. Káva totiž podporuje produkciu dopamínu, látky chrániacej pred týmto ochorením.
Proti únave
Kofeín blokuje funkciu mozgového hormónu adenozínu. Tým zvyšuje mozgovú aktivitu a uvoľňovanie noradrenalínu a dopamínu, čo znižuje našu únavu a zvyšuje pozornosť. Kofeín tak krátkodobo posilňuje mozgovú funkciu vrátane zlepšenia nálady, bdelosti a bežných kognitívnych funkcií.
Všetko s mierou
Denná spotreba kofeínu by nemala presiahnuť 300 miligramov. Väčšie množstvo kávy môže spôsobiť poruchy spánku, búšenie srdca, krátkodobé zvýšenie krvného tlaku aj nervozitu.
