Hoci nás príroda neobdarila morom, vynahradila nám to rozmanitými krásami nielen na zemskom povrchu, ale aj pod ním. Slovensku právom patrí titul jaskyniarska veľmoc – aj keď územie nášho štátu patrí k plošne menším, v jeho podzemí sa ich skrýva okolo šesťtisíc. Sprístupnených pre verejnosť je však len zlomok. Predstavme si tucet najnavštevovanejších.
Belianska jaskyňa
Jedinú sprístupnenú jaskyňu vo Vysokých Tatrách nájdete vo východnej časti Belianskych Tatier na území Tatranského národného parku. V 18. storočí vzbudila záujem hľadačov pokladov a zlatokopov, ktorí zanechali na jej stenách nápisy.
Elektricky ju osvetlili v roku 1896 ako jednu z prvých jaskýň na svete. Okrem bizarných skalnatých tvarov v nej možno obdivovať aj bohatú kalcitovú sintrovú výplň. Pre výborné akustické podmienky sa v jej Hudobnej sieni organizovali koncerty reprodukovanej klasickej hudby.
Bystrianska jaskyňa
Bystriansku jaskyňu, ležiacu juhozápadne od obce Bystrá, vytvorili ponorné vody Bytrianky, pritekajúce cez krasové územie z južných svahov Nízkych Tatier. Predstavuje typ riečnej jaskyne a dosahuje dĺžku vyše tisíc metrov, sprístupnených je však len necelých päťsto metrov.
Skladá sa z dvoch častí – Starej a Novej jaskyne. Priepasť Peklo dosahuje úctyhodnú hĺbku 70 metrov. Hoci v porovnaní s inými jaskyňami nie je veľmi bohatá na kvapľovú výzdobu, je v nej čo obdivovať. Dominujú sintrové záclony, vyskytuje sa tu však aj aragonit.
Demänovská jaskyňa slobody
Nachádza sa na severnej strane Nízkych Tatier a s dĺžkou presahujúcou osem kilometrov je najdlhším jaskynným systémom na Slovensku. Naša najnavštevovanejšia jaskyňa vyniká nielen množstvom, ale aj pestrosťou bohatej výzdoby.
Za zmienku stoja unikátne sintrové lekná, stalaktity, stalagnáty, jazierka a mohutné vodopády. Skutočnou raritou sú však jaskynné perly vo Veľkom dóme. Zlúčeniny železa a mangánu dodávajú kvapľom rôzne sfarbenie od bielej cez žltú, ružovú, červenú a fialovú až po tmavozelenú, sivú a čiernu. Všetky útvary sú živé a stále rastú.
Demänovská ľadová jaskyňa
Jednu z prvých známych jaskýň na svete tvoria najdlhšie známe časti podzemnej sústavy Demänovských jaskýň vo vstupnej časti Demänovskej doliny. Má štyri poschodia, pričom zaľadnená je len predná časť najnižšieho z nich. Ostatné tvorí zvetraná kvapľová výzdoba bez ľadu.
Voda presakujúca do jej najnižších častí cez vápence mrzne a vytvára nielen podlahový ľad, ale aj ľadové stalagmity a stalaktity. V jej priestoroch boli objavené kosti jaskynného medveďa, ktoré v 18. storočí považovali za pozostatky drakov, a tak ju nazvali Dračou jaskyňou.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Charakterom zaľadnenia patrí medzi svetové unikáty. Leží totiž mimo alpskej vysokohorskej oblasti a podzemný ľad sa nachádza len vo výške 920 až 950 metrov n. m. Sprístupnili ju v roku 1871 a v roku 1887 ju elektricky osvetlili ako prvú jaskyňu v Európe.
Do polovice 20. storočia bolo v jej priestoroch po celý rok povolené korčuľovanie pre verejnosť. Jej hlavnú časť tvorí dutina klesajúca do hĺbky 70 metrov. Ľadová výplň, vyskytujúca sa vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, stĺpov a stalagmitov, siaha miestami až po strop a rozdeľuje ju na samostatné časti.
Domica
Najznámejšia a zároveň najdlhšia jaskyňa Slovenského krasu leží na južnom okraji Silickej planiny. So susednou Čertovou dierou a maďarskou jaskyňou Baradla tvoria jeden celok dlhý 25 kilometrov. V neolite mali naši predkovia v Domici svoje kultové stredisko a prebiehali tu náboženské obrady.
Zdobia ju krásne kvaple s množstvom cibuľových stalagmitov a pagodovitých stalaktitov, obdivovať možno aj sintrové štíty a bubny či kaskádové jazierka. Domicou preteká riečka Styx, po ktorej sa možno preplaviť na loďke.
Driny
Driny, nachádzajúca sa v Malých Karpatoch juhozápadne od Smoleníc, je jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku. Dosahuje dĺžku 680 metrov a pozostáva z úzkych puklinových chodieb, spájajúcich neveľké sieňovité priestory.
Sintrové jazierka dopĺňa presakujúca zrážková voda. Priestory jaskyne ďalej zdobia sintrové vodopády, stalaktity a pagodovité stalagmity. Najväčšiu pozornosť návštevníkov však priťahujú kvapľové záclony so zúbkovým lemovaním.
Gombasecká jaskyňa
Túto priečnu výverovú jaskyňu, dlhú 1525 metrov, možno nájsť na západnom svahu Silickej planiny v Slovenskom krase. Sprístupnených je 285 metrov. Gombasecká jaskyňa sa skladá z dvoch poschodí, tvorených puklinovými aj riečne modelovanými chodbami, prechádzajúcimi do siení a dómov.
Spodnými časťami unikátnej jaskyne preteká Čierny potok. Okrem bohatej stalaktitovej výzdoby stoja za zmienku unikátne sintrové brčká – tenké stalaktitové útvary, miestami dlhé až tri metre.
Harmanecká jaskyňa
V južnej časti Veľkej Fatry možno navštíviť Harmaneckú jaskyňu. Jej nadložie tvorí čistý vápenec, a tak jej prirástol názov Biela jaskyňa. Podzemné chodby a siene vznikli z puklín, ktoré sa činnosťou vody postupne rozšírili.
Neskôr sa zväčšovali rúcaním skál, až v podzemí vznikli mohutné priestory. Zdobia ich obrovské pagodovité stalagmity, vodopády, ružovkasté záclonovité závesy aj sintrové jazierka. Väčšina útvarov je biela, len miestami ich farba prechádza do žltej a hnedej.
Jasovská jaskyňa
Jasovskej jaskyni vedeli naši predkovia už v prvej polovici 13. storočia. Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine Košickej kotliny a dosahuje dĺžku 2811 metrov. Jej vysoké meandrovité chodby vytvorila činnosť bývalých ponorných vôd riečky Bodva.
Najnižšie časti vznikli zasa rozpúšťaním vápenca v pomaly prúdiacej vode. Možno v nej nájsť pagodovité stalagmity a stalagnáty, kamenné vodopády, bubny aj brčká. Svoj domov tu má až devätnásť druhov netopierov.
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Tento unikátny prírodný fenomén leží v Slovenskom Rudohorí. Jaskyňu vytvorili atmosférické vody a aragonitová výzdoba v podzemných dutinách svojou bielou farbou kontrastuje s modrastým pozadím kryštalických vápencov.
Aragonit troch generácií sa tu vyskytuje vo forme ihlíc, trsov, kríčkov, hrotov aj sĺnc. Pripomína trsy koralov a vytvára neobyčajne rôznorodú zmes obrazcov. Takáto jaskynná výzdoba je jediná svojho druhu v strednej Európe.
Važecká jaskyňa
S celkovou dĺžkou 530 metrov patrí medzi kratšie sprístupnené jaskyne. Vznikla v modrosivých vápencoch a jej chodby vymodelovali ponorné vody bočného ramena Bieleho Váhu.
Bohatá snehobiela sintrová výzdoba pozostáva zo stále živých stalaktitov, stalagmitov a stalagnátov a pozoruhodné sú aj malé sintrové jazierka. Važeckú jaskyňu si začiatkom 20. storočia prenajal akademický maliar František Havránek a pri karbidovej lampe po nej sprevádzal návštevníkov.
