Slovenská popová speváčka Marcela Laiferová oslavuje 80. narodeniny. Narodila sa 14. júla 1945 v Petroviciach pri Žiline. Od malička túžila stať sa lekárkou, lákal ju však aj spev. Prvé spevácke kroky absolvovala s bratovou skupinou.
Zmaturovala na gymnáziu v Prievidzi, tu aj začala spievať so skupinou Milana Gallusa a získala si popularitu v blízkom okolí. Po maturite prichádza do Bratislavy študovať medicínu. Tu začala spievať so študentskými orchestrami.
Pri jednom z vystúpení v Horskom parku ju počul Braňo Hronec a navrhol jej spoluprácu. S ním nahrala viacero skladieb, hitom sa stala najmä pieseň z roku 1965 s názvom Lampy už dávno zhasli, ktorú naspievala spolu s jeho dcérou Janou Belákovou.
Pri konkurze do Tatra Revue sa zoznámila s Jaroslavom Laiferom, známosť zavŕšili svadbou. Jeho pričinením začala spievať okrem klasického bigbítu aj džez a evergreeny. V ankete hudobného časopisu Populár sa stala speváčkou roka 1968. Štúdium medicíny zavŕšila v roku 1970, popritom sa však stále venovala spievaniu.
V júni 1970 vyhrala 5. ročník Bratislavskej lýry s piesňou Slová. Účasť na lýre najprv odmietla, pretože dva mesiace predtým Jaroslav Laifer zomrel. K účasti na lýre ju nakoniec prehovoril dirigent Karel Vlach. Bola prvou slovenskou interpretkou, ktorá získala zlatú lýru.
Čoskoro prišli ďalšie úspechy, ako bolo festivalové vystúpenie v Rio de Janeiro, tretie miesto na festivale v Drážďanoch a Zlatý Orfeus v Bulharsku v roku 1971, kde súťažila so skladbou Pieseň o troch želaniach. V 70. rokoch bola už veľkou hviezdou česko-slovenskej hudobnej scény.
V roku 1981 získala medzinárodnú bronzovú Bratislavskú lýru s piesňou Na cestu, v roku 1982 zvíťazila v súťaži na Malte s piesňou Vaša Patejdla Čakám ťa láska. Hudobní publicisti ju často označovali prívlastkom prvá dáma slovenskej populárnej hudby.
V tom čase už mala na svojom konte desiatky hitov z pera domácich autorov aj slovenských cover verzií zahraničných skladieb, medzi nimi Pod bielou alejou, Hrdá láska, Potom príde víkend či Zvony bijú ôsmu.
Svoju pilotnú LP platňu ako prvá slovenská interpretka s názvom Marcela nahrala v roku 1969 v Prahe s orchestrom Karla Vlacha, druhú v roku 1974 s orchestrom Gustava Broma. Úspech mali aj ďalšie LP platne Obrázky dní (1976), Cestovný poriadok Marcely Laiferovej (1980) a Láska je (1983).
Z obdobia po roku 2000 sú albumy Dotknúť sa hviezd (2003), kompilácia hitov 20 Naj Marcela Laiferová (2006), album Včera a dnes, vydaný v septembri 2008. V edícii Opus100 vyšli v máji 2010 prvýkrát na CD dve jej platne Marcela 1969 a Marcela Laiferová 1974.
V novembri 2014 vydal Opus súbor 5 CD s názvom Collection (Piesne 1965-2008) a v apríli 2015 kompiláciu 20 Naj II. Na svojom konte má aj tri napísané knihy, Žiť svoj sen (2003), Z mojej kuchyne (2006) a Kľúč k šťastiu (2010).
V aktuálnom rozhovore pre denník Nový Čas, ktorý poskytla pri príležitosti svojho okrúhleho jubilea, prezradila, že aj v pokročilom veku pravidelne cvičí a o dožičí si dostatok pohybu. Prezradila, že nedávno po koncerte v Košiciach nasadla do auta a päť hodín šoférovala do Bratislavy. “Tak čo – som stará? Starobu nerobí číslo, starobu si robí človek sám,” povedala.
“Ja som už vo veku, keď má kus života za sebou a vidím kus práce, za ktorú sa nemusím hanbiť. Vo vyššom veku môže človek robiť veci, ktoré dovtedy nemohol, nestíhal. Myslím si, že obdobie, ktoré teraz prežívam, je báječné. Nemusím sa náhliť, môžem si vyberať, pozorovať ľudí s nadhľadom,” dodala.
