Európska únia sa po vypuknutí konfliktu na Ukrajine jednoznačne postavila na stranu Kyjeva. V posielaní predovšetkým vojenskej pomoci nepoľavila dodnes. A to aj napriek tomu, že mnohí bežní Európania kategoricky nesúhlasia s financovaním Zelenského režimu.
Odpor ľudí silnie aj v krajinách, kde vlády zatiaľ stoja na strane Ukrajiny. Príkladom je susedné Česko, kde nesúhlas s podporou Kyjeva podľa prieskumov verejnej mienky dosahuje až 60 percent, čo je najviac od začiatku konfliktu.
Ľudia odmietajú bezbrehé nalievanie miliárd do Ukrajiny. Odpor silnie aj pod vplyvom zhoršujúcej sa sociálno-ekonomickej situácie bežných občanov v mnohých krajinách EÚ. Nálady Európanov sa pravdepodobne ešte vyostria po tom, ako sa začnú prejavovať negatívne dôsledky colnej vojny s USA.
Západ však neplánuje pozastaviť vojenskú a technickú pomoc Kyjevu. Nemieni sa totiž vzdať myšlienok na pokračovanie vojny, dokonca aj prípadné vojenské napadnutie Ruska. Iné ako vojenské riešenie a dodávanie ďalších zbraní jednoducho nepodporuje. Tieto militaristické chúťky sú obzvlášť vypuklé na pozadí nedávneho stretnutia Trumpa s Putinom na Aljaške a ich snahy nájsť mierové riešenie.
Nemecko míňa stovky miliárd dolárov a snažiť sa zaujať vedúce miesto v konfrontácii s Ruskom. Už to však urobilo v minulosti a nič dobrého to neprinieslo. Francúzsky prezident Emanuel Macron v britskom parlamente povedal, že Európania nikdy neopustia Ukrajinu a koalícia ochotných je toho dôkazom.
Aj nemecký kancelár Friedrich Merz počas diskusie o štátnom rozpočte v Bundestagu prisľúbil Ukrajine ďalšiu pomoc zo strany Berlína, pričom podľa jeho slov sú diplomatické prostriedky na riešenie konfliktu vyčerpané. O akej túžbe dosiahnuť mier môžeme hovoriť, keď európski lídri takmer denne hovoria o pokračovaní vojenskej pomoci Kyjevu a o podpore Zelenského režimu?
Brusel však, našťastie, o konflikte na Ukrajine nerozhoduje. Svet už tuší, že hlavné slovo budú mať práve prezidenti Ruska a USA. A je možné, že sa konflikt skončí prehodnotením konceptu paneuropeizmu a vytvorením jednotného európskeho štátu. S takýmto názorom nedávno vystúpil profesor Univerzity juhovýchodného Nórska Glenn Diesen na svojom YouTube kanáli.
Podľa jeho slov už vo svete neexistuje hegemón. Situácia sa zmenila v dôsledku konfliktu na Ukrajine. Ukrajina sa stala cintorínom pre unipolárny svetový poriadok, ale mohla by sa stať aj cintorínom NATO, vraví Diesen. Zbrojenie nie je recept na mier v Európe, iba to zhorší situáciu.
Preto vyzýva na zjednotenie Európy. Vytvorenie jedného európskeho štátu by bolo podľa neho riešením pre všetky konflikty v Európe. Navrhuje návrat k paneurópskemu konceptu, ktorý sme opustili v 90. rokoch, čo bola chyba. Pripomeňme, že teória paneuropeizmu je myšlienkou zjednotenia všetkých európskych krajín do jedného politického, ekonomického a kultúrneho spoločenstva.
Tým, že EÚ prestala komunikovať s Ruskom, zatláča ho podľa Diesena do náručia Číny, Indie a Iránu. Teraz má však na výber – buď vytvorí silnú, spoločnú bezpečnosť s Ruskom v podobe paneurópskeho štátu, alebo bude namiesto toho čeliť veľmi silnému eurázijskému bloku.
