Súčasné pravidlá fungovania sociálnych podnikov na Slovensku platia už sedem rokov. Tieto podniky plnia prospešný účel, keď zamestnávajú znevýhodnených ľudí. Zároveň sa však objavujú aj rôzne špekulácie, preto prišiel čas pravidlá sprísniť. Vyhlásil to v piatok na tlačovej konferencii minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD). Predstavil pritom viacero návrhov zmien, ktoré jeho rezort predkladá do legislatívneho procesu.
„Ide o to, aby sme na jednej strane sprísnili pravidlá tak, aby sociálne podniky nekrivili trh, nekazili verejnú súťaž alebo iný typ súťaže, ale na druhej strane, aby sme ich nezadusili, pretože naozaj dávajú priestor na prácu zdravotne alebo inak znevýhodneným ľuďom,“ vysvetlil Tomáš.
Prvá navrhovaná zmena sa týka tzv. integračných podnikov, ktorých úlohou nie je trvalo zamestnávať znevýhodnených ľudí, ale pripraviť ich pre otvorený trh práce. Ak si úlohu takýto podnik nesplní, bude musieť po novom pomernú časť vyrovnávacieho príspevku štátu vrátiť. „Pokiaľ to urobí opakovane, tak mu bude odobratý štatút sociálneho podniku, teda sociálny podnik zanikne,“ avizoval minister.
Ďalším sprísnením má byť, že ten istý sociálny podnik bude môcť poberať vyrovnávací príspevok na toho istého zamestnanca len raz. Ak by tento zamestnanec chcel pracovať v inom sociálnom podniku, môže tak urobiť až po uplynutí šiestich mesiacov. „Po tretie, zakazujeme po novom súbeh pracovnej pozície na vyrovnávacom príspevku v sociálnom podniku a inej pracovnej činnosti. Jednoducho nie je možné, aby zamestnanec bol zamestnaný v sociálnom podniku a popri tom vykonával iný pracovný pomer, povedzme na otvorenom trhu práce alebo živnosť,“ zdôraznil Tomáš.
Nový sociálny podnik bude mať po svojom vzniku povinnosť naplniť minimálnu 30-percentnú kvótu pre znevýhodnených zamestnancov už do troch mesiacov, nie do jedného roka, ako je to v súčasnosti. Zároveň bude môcť sociálny podnik zisk zo svojej činnosti odkladať v tzv. osobitnom fonde už len dva roky, nie päť rokov ako teraz. Ak v tomto časovom limite nepoužije zisk na socializáciu svojich zamestnancov, tento zisk prepadne v prospech štátu. „Tento zisk prepadne v prospech štátu aj vtedy, keď počas tejto dvojročnej doby sociálny podnik buď z vlastnej iniciatívy, alebo kvôli pochybeniam ukončí svoju činnosť,“ vysvetlil minister. Cieľom je zabrániť špekuláciám s týmito prostriedkami.
Ďalším obmedzením pre sociálne podniky má byť to, že subdodávateľov budú môcť využiť maximálne na 20 až 30 % zákazky. „Nie je možné, aby sociálny podnik zvíťazil vo verejnej súťaži a celú tú zákazku vybaví cez subdodávateľov,“ upozornil Tomáš. Určitý priestor na subdodávky im plánujú ponechať na činnosti, ktoré sú veľmi špecifické a ktoré sociálny podnik sám nedokáže urobiť.
Ministerstvo práce chce riešiť aj otázku zvýhodnenia sociálnych podnikov vo verejnom obstarávaní cez zníženú 5 % sadzbu DPH. V tejto súvislosti navrhuje dve možnosti. Buď sa pri týchto súťažiach budú povinne porovnávať ceny bez DPH, alebo sa zvýši DPH pre sociálne podniky na 19 %. „Dávame to v alternatívach, pretože tieto otázky si musia položiť aj na ministerstve financií, aj na Úrade pre verejné obstarávanie, ale my sme pripravení toto s nimi, samozrejme, doriešiť,“ doplnil Tomáš.
Zdôraznil, že na takéto zásadné zmeny nemal odvahu nikto za uplynulých sedem rokov, a to vrátane súčasnej opozície, ktorá v súčasnosti fungovanie sociálnych podnikov kritizuje. Ak by bol záujem prijať úpravy v skrátenom legislatívnom konaní, ministerstvo práce je na to podľa neho pripravené.
