Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok zákon o vypovedaní neuplatňovanej dohody so Spojenými štátmi o znížení zásob plutónia. Jej cieľom bolo zabrániť výrobe vyššieho počtu jadrových zbraní.
Odstúpenie prichádza v čase ochladenia vzťahov medzi Putinom a americkým prezidentom. Trumpom nedávno vyjadril rastúce sklamanie nad neochotou ruského lídra rokovať o mieri na Ukrajine a minulý týždeň oznámil zrušenie plánovaného summitu s Putinom. Takéto rokovanie sa podľa neho neuskutoční, kým nebude jasné, že šéf Kremľa chce uzavrieť dohodu.
Po demontáži tisícov bojových hlavíc po studenej vojne zostali Moskve a Washingtonu obrovské zásoby zbraňového plutónia. Jeho skladovanie je nákladné a predstavuje tiež potenciálne riziko pre šírenie jadrových zbraní.
Dohoda o nakladaní s plutóniom a jeho likvidácii (PMDA) vstúpila do platnosti v roku 2011. Zaväzovala obe krajiny, aby sa každá zbavila najmenej 34 ton plutónia. Podľa amerických predstaviteľov by toto množstvo stačilo na výrobu až 17.000 jadrových hlavíc.
Cieľom PMDA bolo premeniť toto plutónium na bezpečnejšie formy, ako je jadrové palivo MOX, alebo ho použiť na výrobu elektriny ožarovaním plutónia v reaktoroch. Rusko v roku 2016 pozastavilo plnenie tejto dohody pre sankcie a ďalšie údajne nepriateľské kroky USA, rozširovanie NATO a zmeny v likvidácii plutónia v Spojených štátoch.
Rusko a USA sú zďaleka najväčšie jadrové veľmoci a spolu majú približne 8000 nukleárnych hlavíc. Ako vyplýva z údajov Federácie amerických vedcov, v roku 1986 ich mali zhruba 73.000.
Rusko ratifikovalo dohodu o strategickom partnerstve s Venezuelou
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpisom ratifikoval dohodu o strategickom partnerstve s Venezuelou. Zmluva tak po niekoľkých mesiacoch vstúpi do platnosti.
„Ratifikácia dohody medzi Ruskou federáciou a Venezuelskou bolívarovskou republikou o strategickom partnerstve a spolupráci, podpísaná v Moskve 7. mája 2025,“ uvádza sa v dokumente podpísanom ruským prezidentom.
Venezuelský prezident Nicolás Maduro dohodu uzavrel v Moskve pri príležitosti osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Zameriava sa na posilnenie bilaterálnej spolupráce v politických i ekonomických sférach vrátane energetiky, ťažby nerastných surovín, dopravy, komunikácie či bezpečnosti, boja proti terorizmu alebo boja proti extrémizmu.
Dokument predpokladá spoluprácu Ruska a Venezuely aj v rámci OSN, iných medzinárodných organizácií alebo v oblasti kontroly zbrojenia a odporu voči jednostranným sankciám.
Rozpútanie vojny na Ukrajine Ruskom viedlo k narušeniu jeho vzťahov s väčšinou západných štátov a podnietila Moskvu posilniť vzťahy s krajinami, ktoré s ňou zdieľajú túžbu bojovať proti vplyvu „kolektívneho Západu“. Od roku 2022 už Rusko podpísalo dohody o strategickom partnerstve s Čínou, Severnou Kóreou alebo Iránom.
