Poslanec NR SR Marián Kéry ( SMER – SD) sa v pondelok vyjadril na sociálnej sieti o systematickom prekrúcaní politiky. Zdôraznil, že je nutné vyjadrovať sa verejne, o vážnom pokrytectve opozičných Demokratov.
„Už sa naozaj nedá mlčať. Sledujeme systematické prekrúcanie reality, v ktorom sa opozícia a časť médií navzájom posilňujú, kryjú a navzájom si vytvárajú obraz „obetí“, hoci v skutočnosti majú mediálneho priestoru viac než dosť.
Symbolom tohto pokrytectva je predseda opozičných Demokratov, bývalý minister obrany Jaroslav Naď. Ten dnes verejne vyplakáva, že je vraj terčom mediálnych útokov a cenzúry. Lenže pravda je úplne iná. Žiadna cenzúra, Naď len nechce hovoriť o faktoch. O tom, že darovanie MiGov-29 a najmä systému S-300 prebehlo v čase, keď vláda bola v demisii, s vážnymi ústavnými pochybnosťami a s priamym dopadom na bezpečnosť Slovenskej republiky. Namiesto odpovedí prichádza mediálny krik o krivde. To nie je odvaha. To je únik.
Do tohto obrazu zapadá aj správanie časti médií, žiaľ, vrátane verejnoprávnych. Stačí spomenúť posledné Sobotné dialógy. Rozhovor moderátora s predsedom vlády Robertom Ficom nebol ani zďaleka vyváženým rozhovorom. Bol to jednostranný výsluch, miestami až mediálny súd. Od začiatku do konca ani len náznak snahy o vyváženosť. Ani slovo o tom, čo sa vláde podarilo. Ani slovo o potvrdenom ratingu Slovenska. Ani slovo o tom, že sa krajina po rokoch opäť rozostavala. Akoby bol verdikt zjavne pripravený vopred.“
Podobný meter vidíme aj v mnohých ďalších diskusiách, kde zástupcovia koalície nedostanú šancu dokončiť odpoveď, ak redaktor nie je stotožnený s ich názorom. Toto už nemá nič spoločné s kontrolou moci. Toto je aktívna politická agenda.
Poslanec M. Kéry popisuje aj poslednú kauzu okolo poslanca NR SR za KDH Františka Mikloška. „Chcem to povedať jasne a bez pokrytectva. Najmä za pôsobenie v čase katolíckeho disentu pred rokom 1989 si rodinu Mikloškovú z Nitry, vrátane Františka Mikloška vážim. To mu nikto neberie a ani brať nemá. Zároveň však odmietam, aby sa z neho robila nedotknuteľná modla, ktorú nemožno kritizovať. Ako politik si František Mikloško zaslúži kritiku za to, že ako poslanec 17. júla 1992 v hlasovaní v Slovenskej národnej rade nepodporil Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ani prijatie Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra 1992, čím sa v rozhodujúcich chvíľach postavil proti obnoveniu slovenskej štátnosti a vzniku Slovenskej republiky. V minulom roku nepodporil ani novelu Ústavy SR, ktorá mala jasne zakotviť existenciu dvoch pohlaví – muža a ženy. Toto sú legitímne politické výhrady a nikto nemá právo ich umlčiavať len preto, že v prípade Františka Mikloška ide o „morálnu autoritu“. Tváriť sa preto pri spomenutej kauze, že ide o nevídaný škandál, pričom na druhej strane prehliadať, že opoziční politici nás v koalícii roky beztrestne nálepkujú za mafiánov, zlodejov a hrozbu pre demokraciu, je vrchol cynizmu. Tento dvojaký meter je do očí bijúci.“
Médiá majú byť podľa Kéryho „strážnymi psami demokracie. No ak si vyberajú, koho budú trhať a koho chrániť, prestávajú slúžiť svojmu cieľu. Stávajú sa politickými aktérmi. A to je pre demokraciu oveľa nebezpečnejšie, než akýkoľvek ostrý výrok jednotlivca.“
„Ak má mať verejná diskusia na Slovensku ešte nejaký zmysel, musí sa vrátiť k faktom, rovnováhe a elementárnej férovosti. Bez toho zostane z demokracie len pekná kulisa a z médií nástroj politického boja,“ na záver svojho statusu dodáva M. Kéry.
