Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu (11. 2.) diskutovali so zástupcami Rady EÚ a Európskej komisie (EK) o opatreniach potrebných na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ a zníženie životných nákladov. Spravodajca sa na túto tému pýtal slovenských europoslancov z viacerých politických frakcií.
Monika Beňová (Smer-SD) tvrdí, že EÚ vzhľadom na úroveň svojej konkurencieschopnosti v porovnaní s najsilnejšími svetovými ekonomikami čelí dileme o tom, do akej miery stráca kontakt s rýchlo sa meniacou hospodárskou realitou. „Na začiatku 21. storočia to bola Únia, ktorá spolu s USA dominovala svetu v oblasti technológií, inovácií, výroby či nastavovaní globálnych pravidiel v týchto sektoroch,“ pripomenula.
Súčasná fáza priemyselnej revolúcie, ktorej základom sú umelá inteligencia, robotika, digitalizácia, masívne dátové centrá a automatizované fabriky, si podľa nej vyžaduje stabilné energetické zdroje, čo na rozdiel od európskych zelených trendov nepredpokladá úspory, ale naopak výrazný nárast spotreby energie.
„EÚ sa nemusí zriecť svojho zámeru ochrany životného prostredia, mala by však odmietnuť falošné úvahy o tom, že ekologické ciele sa majú dosahovať na úkor vlastnej ekonomiky, konkurencieschopnosti a pracovných miest, zatiaľ čo zvyšok sveta ide opačným smerom. Nemôžeme vypínať svoje stabilné zdroje energie a neekologicky dovážať z Ameriky drahý skvapalnený plyn,“ zdôraznila.
Martin Hojsík (PS) za problém považuje prekážky, ktoré rozvoju dávajú členské štáty. Dodatočné národné regulácie znamenajú „clá“ vo výške 44 % pre tovary a 110 % pre služby. „Potrebujeme konečne jednotný trh. Absencia bankovej a investičnej únie znižuje prístup firiem ku kapitálu. Zabúdame na to, že nakupovať európske výrobky dáva prácu Európanom. Vidíme, ako mnohé členské štáty hádžu polená rozvoju zelených zdrojov energie, ako miliardy zo systému ETS neprúdia na pomoc priemyslu a ľuďom pri dekarbonizácii a neznižujú tak ich náklady na energie. Pritom menšie náklady na energie sú kľúčové pre priemysel aj domácnosti,“ povedal.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) za najväčšie riziko pre európsku konkurencieschopnosť považuje snahu budovať ju na oslabovaní sociálnych a environmentálnych pravidiel. „Takýto prístup povedie k nespokojnosti ľudí, zhoršovaniu pracovných podmienok, poklesu kvality života a aj k rastu extrémizmu a vnútorným migračným tlakom,“ tvrdí. Dodal, že Európska komisia je v tejto oblasti nekonzistentná – snaží sa naraz znižovať náklady firmám, zachovať sociálne štandardy aj zelené politiky. „Nemôžeme mať všetko naraz a tváriť sa, že to bude fungovať,“ odkázal.
Myslí si, že ak má byť konkurencieschopnosť EÚ udržateľná, musí byť postavená na férových pracovných podmienkach, ochrane ľudí a životného prostredia a viesť k znižovaniu životných nákladov a k lepšej kvalite života pre občanov.
Lucia Yar (PS) tvrdí, že diskusia v pléne EP ukázala, že ak chce EÚ obstáť v globálnej konkurencii a znížiť životné náklady pre občanov, musí odstrániť vnútorné bariéry na jednotnom trhu, ktoré predstavujú záťaž, porovnateľnú s vysokými clami, najmä v oblasti služieb. „Opatrenia eurokomisie budú dostatočné len vtedy, ak budú sprevádzané konkrétnymi krokmi zo strany členských štátov na prepojenie energetických sietí, zjednodušenie daňového a regulačného prostredia a posilnenie investícií do inovácií vrátane zelených,“ upozornila. Pre Slovensko je podľa nej kľúčové, aby malo dostupnú, čistú a bezpečnú energiu a aby európske úspory smerovali viac do európskych podnikov a technologických riešení než amerických a čínskych.
„Najväčším rizikom pre konkurencieschopnosť EÚ zostáva fragmentácia trhu, nejednotnosť členských krajín a pretrvávajúca závislosť od externých dodávateľov energií a technológií,“ spresnila.
Ľubica Karvašová (PS) pripomenula, že Slovensko sa za 15 rokov vlád súčasného premiéra, v porovnaní so susedmi, v mnohých oblastiach stalo menej konkurencieschopným. Dodala, že liberálna frakcia Obnovme Európu v EP podporuje návrhy eurokomisie na zjednodušenie pravidiel, menej byrokracie pre malé a stredné podniky, posilnenie jednotného trhu a investície do inovácií, zelených technológií a bezpečnosti.
„Konkurencieschopnosť je aj o tom, či majú ľudia v regiónoch dobrú prácu, fungujúcu dopravu a šancu, že ich deti nebudú musieť odchádzať preč. Preto v europarlamente v rámci rokovaní o novom viacročnom rozpočte EÚ budem presadzovať, aby regióny mali priamy prístup k európskym zdrojom, pretože samosprávy najlepšie vedia, na čo peniaze použiť,“ odkázala.
Lexmann: Dôraz EÚ na konkurencieschopnosť môže oslabiť slabšie regióny
V Európskom parlamente sa aktuálne formuje prístup k nastavovaniu priorít Európskej únie, ktorý môže oslabiť postavenie najmenej rozvinutých regiónov. Rizikom je, že dôraz na konkurencieschopnosť bude pri nastavovaní pravidiel a kritérií čerpania eurofondov zvýhodňovať silnejšie regióny, zatiaľ čo chudobnejšie oblasti budú mať obmedzené možnosti zapojiť sa do podpory z európskych zdrojov. Uviedla v piatok na tlačovej konferencii s predsedom Export Analytica Petrom Blaškovitšom europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).
Ak sa kritériá nastavia v prospech silnejších regiónov, chudobnejšie oblasti budú mať podľa Lexmann obmedzené možnosti čerpať eurofondy. Upozornila aj na potrebu väčšej flexibility a viacúčelovosti nástrojov v legislatíve tak, aby sa zohľadnila rozdielna východisková pozícia regiónov. Zároveň dodala, že je potrebné dbať na to, aby nastavené pravidlá nepriniesli viac škody ako úžitku.
Lexmann tiež podotkla, že podpora konkurencieschopnosti nemá zostať len všeobecným sloganom a je potrebné stanoviť konkrétne ciele a mechanizmy ich dosahovania. Diskusia by sa podľa nej mala sústrediť na efektívne využívanie eurofondov a nie na ideologické či kultúrne spory.
Blaškovitš označil diskusiu o smerovaní Európskej únie za komplexnú a širokú tému. Za zásadnú prioritu považuje, aby sa Európa výraznejšie venovala spoločnej obrane, pričom v tejto fáze preferuje koncept spoločnej európskej obrany pred debatou o spoločnej európskej armáde. Hovoril najmä o potrebe väčšieho prepojenia jednotlivých obranných zložiek.
Blaškovitš zároveň zdôraznil význam podpory európskeho obranného priemyslu s cieľom zvýšiť sebestačnosť EÚ. Poukázal na technologické kapacity, ktoré Európe podľa neho chýbajú, a to nielen v oblasti ťažkej techniky, ako sú obrnené vozidlá či letectvo, ale aj v moderných technológiách súvisiacich s kyberpriestorom a dronmi.
„Obrana je dôležitá, ale my musíme byť pripravení aj v prípade nejakého konfliktu, tú obranu posunúť možno do tej fázy, poviem to, ofenzívnej a nie už len defenzívnej,“ uviedol. Doplnil, že vzhľadom na vojnu na Ukrajine a širšiu geopolitickú situáciu musí byť Európa pripravená reagovať, čo si podľa neho vyžaduje kvalitnú a technologicky vybavenú armádu a posilnenie spoločných obranných kapacít.
