Globálne otepľovanie je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém. Počasie sa stáva čoraz nevyspytateľnejším a šialenejším, čoho dôkazom sú napríklad obrovské hurikány. A hoci matka Príroda nie je k ľuďom práve najmilšia, môžeme byť radi, že nežijeme na niektorej z iných planét. Tam sú totiž vrtochy počasia oveľa horšie.
Merkúr
Keďže ide o planétu najbližšiu k Slnku s takmer úplne chýbajúcou atmosférou, niet divu, že teploty tu dosahujú extrémne hodnoty. A to nielen plusové, ale i mínusové. Merkúr má nulový sklon rotačnej osi, čo znamená, že sa tu počasie nemení na základe jednotlivých ročných období.
Deň tu trvá takmer 59 pozemských dní. Keď sa Merkúr dostane najbližšie k Slnku, môže teplota na povrchu planéty dosiahnuť až 430 stupňov Celzia. Na odvrátenej strane však naopak klesá na -180 stupňov Celzia. Obrovské teplotné rozdiely v spojení s ďalšími javmi by teda život ľudí na Merkúri neumožnili.
Venuša
Extrémne hustú atmosféru Venuše tvorí najmä oxid uhličitý. Teplota tu po celý rok v podstate neklesá pod 480 stupňov Celzia. Z neba prší takmer výlučne kyselina sírová, ktorá je mimoriadne korozívna. Teplota na Venuši je však taká vysoká, že dážď sa vyparí ešte predtým, ako dopadne na povrch planéty.
Mars
Červená planéta nemá atmosféru, takže ľudia by tu dokázali žiť len veľmi ťažko. Na Marse je bizarné počasie. Jeho póly pokrývajú vrstvy ľadu a často sa tu vyskytujú extrémne snehové búrky. A zatiaľ čo snehové vločky na Zemi sú z vody, tie na Marse tvorí zmrznutý oxid uhličitý, teda „suchý ľad“. Prachové cyklóny by ľuďom život tiež neuľahčovali…
Jupiter
To, čo vidíte na fotografii, je najslávnejší hurikán na Jupiteri, takzvaná Veľká červená škvrna. Na povrchu najväčšej planéty v Slnečnej sústave zúri už bezmála 350 rokov a prvýkrát ju spozoroval taliansky astronóm Giovanni Domenico Cassini v roku 1665. Je obrovská, a hoci sa zmenšuje, v roku 2014 mala priemer 16.500 kilometrov. Vietor v nej pravdepodobne dosahuje rýchlosť až 640 kilometrov za hodinu.
Saturn
Saturn zrejme je známy typickými prstencami. Vedeli ste, že jeho atmosféra sa skladá najmä z vodíka? To je hlavnou príčinou búrok s extrémne silným vetrom, schopným dosiahnuť rýchlosť až 1.600 kilometrov za hodinu. Len na porovnanie, najrýchlejší vietor, aký sa podarilo zaznamenať na Zemi, mal rýchlosť 400 kilometrov za hodinu.
Urán
Ide o najchladnejšiu planétu v Slnečnej sústave, kde teploty často dosahujú až -220 stupňov Celzia. Ďalšou jeho zvláštnosťou je fakt, že severný pól planéty je neustále obrátený smerom k Slnku. Keďže je však od Zeme vzdialený pomerne ďaleko, je ťažké určiť, čo presne sa na planéte deje.
Neptún
Búrky na Neptúne sú také veľké, že by dokázali pokryť celú Zem. Vyskytujú sa tu tiež najrýchlejšie vetry v Slnečnej sústave, schopné dosiahnuť rýchlosť až 2.500 kilometrov za hodinu.
O topografii Neptúnu sa toho veľa napísať nedá, a preto toto extrémne rýchle prúdenie vzduchu nedokáže nič spomaliť. Na druhej strane tu občas „pršia“ diamanty, takže ak by sa tam niekedy dostali ľudia, oplatilo by sa počkať na dážď…
