Červenanie je nedobrovoľný a nekontrolovateľný reflex. Spúšťa ho sympatický nervový systém, ovládajúci činnosť našich orgánov a slúži na aktiváciu nášho pudu sebazáchovy v nebezpečných situáciách. Laicky povedané, sympatický nervový systém rozhoduje, či zostaneme na mieste a o svoju bezpečnosť sa pobijeme, alebo pred nebezpečenstvom zutekáme.
Počas takýchto vyhrotených situácií prúdi do nášho tela adrenalín, ktorý zrýchli tep srdca a dych, napne svaly a rozšíri zreničky. Súčasne roztiahne žily, aby v nich lepšie kolovala krv a kyslík. Podobne sa telo správa aj pri zahanbení či rozpakoch. Sympatický nervový systém sa aktivuje a vyšle do tela dávku adrenalínu.
Žily zvyčajne na adrenalín reagujú iba rozšírením. Pri pocite trápnosti však nastáva zmena – na adrenalín reagujú odlišne žily na tvári, ktoré pri zvýšenej cirkulácii vytvoria efekt rumenca na tvári.
Tento úkaz je v prírode jedinečný a vlastný iba ľuďom. Existuje niekoľko teórií o tom, prečo vlastne červenanie vzniklo. Najpopulárnejšia z nich hovorí, že sa vyvinulo v rámci našich sociálnych vzťahov v skupine ako neklamný znak ľútosti.
Tým, že sa červenáme, ostatným signalizujeme, že sme si vedomí nášho „spoločenského prečinu“ a tento fyzický prejav slúži ako neverbálne ospravedlnenie za naše činy. Podľa tejto teórie je teda červenanie založené čisto na sociálnych väzbách a máme tendenciu veriť mu omnoho viac ako slovnému ospravedlneniu.
