Holešov alebo Šlapanice pri Brne. Na prvý pohľad nenápadné české niekoľkotisícové mestečká, ktoré v polovici 20. storočia nezostali bez povšimnutia USA. Americké letectvo si vo vtedajšom Česko-Slovensku vytypovalo niekoľko desiatok miest a vojenských objektov, ktoré by v prípade atómového konfliktu so Sovietskym zväzom zrovnalo so zemou.
Na podrobnom zozname z roku 1956, ktorý po desaťročiach odtajnil americký Národný bezpečnostný archív, sa okrem Česko-Slovenska objavili tisíce lokalít z východnej Európy, Sovietskeho zväzu a Číny. Americkí armádni plánovači sa v rámci atómových útokov zamerali predovšetkým na systematickú deštrukciu mestských a priemyselných cieľov.
V bývalom Česko-Slovensku sa stala terčom číslo jeden Praha s okolitými mestami. Ich hromadné zničenie by znamenalo obrovské straty na životoch. „Neviem, čo si mám myslieť o plánovaných útokoch, ktoré nemajú spojitosť s vojenskými cieľmi,“ povedal historik z českého Vojenského historického ústavu Prokop Tomek.
Zámerné a priame útoky na civilistov boli už vtedy v rozpore s platnými normami medzinárodného práva, na čo po zverejnení dokumentu upozornil aj Národný bezpečnostný archív.
Plánovači kládli dôraz i na likvidáciu vojenských letísk. „Lietadlo bolo vtedy jediný prostriedok, ktorým sa mohli dopravovať atómové zbrane. Sovieti síce už vtedy mali medzikontinentálne rakety, tie však stále neboli v štádiu operačnej použiteľnosti,“ tvrdí Tomek.
Zoznam obsahoval takmer všetky vojenské letiská v Česko-Slovensku. Na území dnešnej Českej republiky bolo vytypovaných 15 letísk, ďalšie ciele sa nachádzali na Slovensku: v Bratislave, Košiciach, Trenčíne, Piešťanoch a na Sliači.
Cieľmi amerických jadrových zbraní boli aj priehradné múry českých a slovenských vodných diel. Na Slovensku sa to týkalo Liptovskej Mary a Oravskej priehrady – ich zasiahnutie a následná prívalová vlna by spôsobila na Považí a Orave katastrofu obrovských rozmerov.
Podľa Prokopa Tomeka sa všetky vybrané miesta nemuseli stať terčom útoku. Išlo len o prehľad cieľov, ktoré by pripadali do úvahy. Pre USA neexistovalo nebezpečenstvo, že by sa v prípade konfliktu z týchto letísk viedli atómové útoky proti Západu. Nebolo možné, aby v tých časoch štartovali zo všetkých letísk lietadlá s atómovými bombami.
Washington dobre vedel, ktoré letiská mohli Sovieti použiť a kde sú československé stíhacie a bombardovacie pluky, ktoré pripadali do úvahy ako nosiče atómových bômb. Ak by prišlo k bombardovaniu všetkých letísk, Česko-Slovensko by sa nepremenilo na púšť.
Výrazne by ho to však poškodilo a spôsobilo nenávratné následky na zdraví miliónov obyvateľov. Zhruba 950-tisíc ľudí by zomrelo, ďalších dva a pol milióna by bolo zranených. Tieto následky označuje Tomek za miernejšie. Podľa jeho slov išlo z hľadiska použitých atómových zbraní o rané obdobie.
Atómové plány ešte neboli také ako v neskorších časoch, keď sa v ich prípravách začalo aktívnejšie angažovať aj Československo. „Rátalo sa napríklad s tým, že by sovietske letectvo využilo naše letiská na odvetný úder.“
Česko-Slovensko síce nevlastnilo atómové zbrane, ale na jeho území sa od konca 60. rokov nachádzali tri sklady v správe sovietskej armády. Z nich by si česko-slovenská armáda v prípade potreby prevzala atómové hlavice, namontovala ich na svoje rakety a zavesila pod svoje lietadlá.
Existujúci plán zahŕňal sériu 130 atómových úderov, vďaka ktorým by sa Česko-slovenská ľudová armáda za týždeň prebila až k východofrancúzskemu Besançonu. Historik síce o reálnosti plánu pochybuje, ale všetko vraj bolo pripravené. Česko-Slovensko by sa tak na chvíľu stalo atómovou veľmocou.
