Nepodarilo sa to cárovi, nacistom ani Stalinovi. Teraz sa o to snaží Putinovo Rusko. Most cez Kerčský prieliv, ktorého stavba sa začala po znovupripojení Krymu, má spojiť polostrov s pevninským Ruskom. Po dokončení sa pripojí na diaľnicu A290 z Kerču do Novorossijska. Podľa plánu by mal byť do konca roka 2018 sprístupnený pre autá, o rok neskôr bude dokončená aj jeho železničná časť.
Most cez Kerčský prieliv bude dlhý devätnásť kilometrov. Okrem železničných koľají ponesie aj štvorprúdovú diaľnicu a stane sa najdlhšou stavbou takéhoto typu v Rusku. Projekt ráta aj s možnosťou položenia elektrického vedenia, ktoré by zabezpečilo doplnkové zásobovanie energetického systému Krymu. Pre zrýchlenie výstavby sa buduje súbežne na niekoľkých miestach.
Cez tieto strategické miesta miesta viedla nielen legendárna Hodvábna cesta, ale napríklad aj stredoveká Cesta zo Škandinávie do Grécka, po ktorej Vikingovia prenikli juhovýchod Európy a Malej Ázie. Prvé úvahy o moste cez prieliv sa objavili v roku 1870, pre nákladnosť sa však od nich upustilo. Cára Mikuláša II. zastavila zase prvá svetová vojna.
Za 2. svetovej vojny začali stavbu nacisti. Po tom, ako boli donútení na ústup, dokončili most v roku 1944 Sovieti, hneď v nasledujúcom roku ho však zničili ľadové kryhy. Prezident Vladimir Putin preto označil stavbu mosta za historickú misiu. Kritici si však myslia, že most pre nestabilné podlažie dlho nevydrží.
