Žijeme vraj v „postfaktickej“ dobe, tvrdia rôzne takzvane oficiálne (čiže mainstreamové) médiá. Podobné komentáre podkladajú údajne „falošným“ spravodajstvám z alternatívnych médií na internete. Ani nevedia, akú majú pravdu – lenže presne naopak. Vrátane toho, že alternatívny internet hrá vo veci dôležitú rolu.
„Postinformačná“ doba totiž skutočne naplno prepukla. Z oficiálnych médií sme zahltení správami bez toho, aby sa v nich objavila akákoľvek stopa informácie (z latinského informare, utváranie), ktorá by nám umožnila konštruktívne premýšľať o svete okolo nás a utvárať si o ňom predstavu. Keby nebolo alternatívnych správ, ktoré sa šíria po sieti často „na kolene“ vydávaných internetových portálov, realitu sveta okolo nás by sme v podstate vôbec nepoznali.
Neinformovali verejnosť
Výborne to ilustruje nasledujúci príklad: úrady niekoľkých európskych štátov nepovažovali za nutné informovať verejnosť o tom, že vo vzduchu, ktorý dýcha, sa z neznámych príčin zvyšuje koncentrácia jedného rádioaktívneho izotopu. Naznačuje to jadrový „incident“ zatiaľ neznámeho rozsahu a závažnosti. A keď už sa jedna krajina (veľmi príznačné pre súčasné dianie je, že išlo o „lepenovskými“ náladami zmietané Francúzsko) predsa len rozhodla, že celú vec „odtajní“, ignorovali ju pre zmenu všetky hlavné médiá.
JE OTÁZNE, ČI SA PRAVDU O INCIDENTE, KTORÝ SA ODOHRAL V JANUÁRI ÚPLNE BEZ POVŠIMNUTIA AJ NAD NAŠIMI HLAVAMI, VÔBEC NIEKEDY DOZVIEME.
Možnože nikdy. Práve preto je veľmi zásadné, aby sme si neustále pripomínali, že o realite – osobitne tej politicko-vojenskej, ktorá sa odohráva všade okolo nás – vlastne vôbec nič nevieme.
Po Európe sa v posledných dňoch začali šíriť obavy z nešpecifikovaného a doteraz nepotvrdeného nukleárneho „incidentu“. Vo vzduchu sa totiž – zrejme odkiaľsi z blízkosti polárneho kruhu – začal rozlievať rádioaktívny izotop: jód 131. Jeho pôvod je neznámy.
Izotop zaznamenali v značnej časti Európy, aspoň podľa správy Inštitútu pre radiačnú ochranu a jadrovú bezpečnosť, čo je francúzska štátna inštitúcia, ktorá sa zameriava na otázky jadrového rizika.
Vzhľadom na to, že polčas rozpadu tohto izotopu je iba osem dní, jeho zachytenie vypovedá čosi o tom, že k „príhode“ muselo dôjsť tesne predtým. Nezávislý server Barents Observer, ktorý o situácii takisto informoval, potvrdzuje, že „pôvod rádioaktívneho spadu nad Európou je stále záhadou“.
Čo vieme, je, že stopy rádioaktívneho jódu 131 namerala ako prvá vzduchová filtračná stanica vo Svanhovde – umiestnená len pár metrov od hraníc Nórska s Ruskom na severe polostrova Kola. To bolo v druhom januárovom týždni. Trošku neskôr sa izotop objavil v Rovaniemi vo fínskom Laponsku. Počas ďalších dvoch týždňov sa stopy rádioaktivity – hoci veľmi zriedenej – dostali do Poľska, Českej republiky, Nemecka, Francúzska a Španielska.
Nórsko bolo síce prvé, kto rádioaktivitu nameral, ale až Francúzsko oficiálne informovalo verejnosť o jej výskyte v komuniké už spomínaného inštitútu (IRSN, Institut de Radioprotection et de Sureté nucleaire).
Nie sú schopní vysvetliť pôvod radiácie
Okamžite však proti tomu vystúpila vedúca sekcie pre krízovú pripravenosť nórskeho Úradu pre ochranu pred radiáciou, Astrid Lilandová. S tou hovoril už aj spomínaný server Barents Observer. Lilandová tvrdí, že sa rozhodli správu nezverejňovať, pretože stupeň rádioaktivity je veľmi nízky a nepredstavuje vraj nijaké bezpečnostné riziká pre občanov európskych krajín.
“Občas vo vzduchu nameriame malé množstvá rádioaktivity,“ vysvetlila. „Je to spôsobené tým, že máme veľmi citlivé meracie prístroje. Hodnoty namerané v januári vo Svanhovde boli veľmi, veľmi nízke. Rovnako na tom boli susedné krajiny, napríklad Fínsko.
Nejde o nijaké ohrozenie ľudí ani životného prostredia. Nepovažovali sme teda za potrebné o tom kohokoľvek informovať.“ Dodala, že Nórsko disponuje celonárodnou sieťou online staníc, kde si môžu ľudia pozrieť výsledky merania v reálnom čase.
V tomto aspekte veci má Lilandová nepochybne pravdu: v stanici Svanhovd ukazovali merania medzi 9. a 16. januárom hodnoty okolo 0,5 mikrobecquerela na meter kubický vzduchu. Vo Francúzsku, kde už hodnoty za zverejnenie stáli, namerali okolo 0,1-0,31 mikrobecquerela na meter kubický. Fínsko takisto nameralo menej ako Nórsko: od zhruba 0,27 (Rovaniemi) do 0,3 (Kotka) mikrobecquerela na meter kubický vzduchu.
Krajina sa však rozhodla nasledovať francúzsky príklad a hodnoty zverejnila. Krajne zaujímavé však je, že hoci sa nórske, fínske aj francúzske úrady zhodujú na tom, že vôbec nešlo o nebezpečnú rádioaktivitu pre ľudí, nie sú schopní vysvetliť jej pôvod. Ba dokonca sa o to ani nesnažia. Skrátka mlčia.
K OTÁZKE PÔVODU RÁDIOAKTIVITY SA VYJADRILA LEN ASTRID LILANDOVÁ. A TO TAK, ŽE NEMÔŽE JEJ PÔVOD VYSVETLIŤ – NIJAKO.
„Bolo zlé počasie, keď sme merania zaznamenali, takže ich pôvod proste vysledovať nemôžeme. Vzhľadom na to, aké čísla vidíme inde v Európe, môžeme špekulovať o tom, že išlo o zdroj kdesi na východe európskeho kontinentu,“ vysvetľuje.
„K tomuto záveru nás vedie fakt, že sme zvýšené hodnoty jódu 131 namerali v severnom Nórsku, Fínsku a Poľsku v druhom januárovom týždni a v ostatných krajinách až počas nasledujúcich dvoch týždňov.“
Prieskumné lietadlo v akcii
Server Barents Observer dodáva, že podobný izotop môže pochádzať napríklad z nehody jadrového reaktora. Izotop jód 131 sa tiež hojne využíva v medicíne a na tieto účely ho vyrába mnoho krajín sveta. A všetci prevádzkovatelia jadrových reaktorov aj inštitúcie, ktoré tento konkrétny izotop používajú, majú prístroje, ktoré prieniky rádioaktivity merajú.
NEMOŽNO NESÚHLASIŤ S BARENTS OBSERVER, KTORÝ UZATVÁRA SVOJ ČLÁNOK SLOVAMI: „NIEKTO TAM VONKU VIE, ČO SA STALO – A PREČO SA PO EURÓPE ŠÍRI RÁDIOAKTIVITA.“
Logickou voľbou v tomto smere by boli jadrové elektrárne v Rusku, Nórsku a Fínsku, prípadne ponorky a ďalšie zariadenia na polostrove Kola a v Bielom mori. Nie je však jasné, či sa zdroj rádioaktivity nenachádza ešte oveľa ďalej.
Punc skutočnej záhady však čudným „meraniam“ dalo až americké lietadlo, ktoré sa špecializuje na detekciu radiácie. To nedávno videli, ako pristáva na britskej leteckej základni Mildenhall, kam ho presunuli z jeho doterajšej pozície na americkej Floride. Prečo? To nevieme.
Letecký server The Aviationist sa boeingom WC-135 Constant Phoenix podrobne zaoberal. Vysvetľuje, že ide o stroj, ktorý bol v minulosti využívaný na zistenia, či v danej oblasti prebiehali či prebiehajú jadrové skúšky alebo výbuchy. Ide o odvodeninu od nákladného a transportného boeingu C-135. Dnes lietajú na svete iba dve tieto lietadlá z pôvodného počtu desať, ktoré boli v službe od roku 1963.
So strojmi lietajú posádky zo 45. prieskumnej letky americkej armády, operujúcej zo základne Offutt. Zvyšok posádky tvorí vojenský personál z Prvej odlúčenej jednotky pri Technickom aplikačnom centre amerického letectva (Air Force Technical Applications Center). WC-135, ktorých posádky prezývajú „sliedič“ (sniffer) alebo „veterník“ (weather bird), uvezie až tridsaťtri osôb. Posádka však pri prieskumných letoch býva minimálna, aby sa znížilo riziko vystavenia vojakov rádioaktivite.
Lietadlo naberá plyny zo vzduchu dvoma otvormi po stranách trupu a posádka ich môže v reálnom čase analyzovať. Lietadlo dokonca dokáže v niektorých prípadoch odhadnúť typ použitej jadrovej hlavice.
Darin R. Pfaff, ktorý bol členom posádky jedného zo strojov, nám potvrdil, že sa lietadlo takýmto spôsobom využíva, a dodal, že bolo použité aj na meranie rádioaktivity napríklad po černobyľskej a fukušimskej jadrovej katastrofe.
Úrady o prítomnosti amerického „sliediča“ v Európe mlčia rovnako dokonale ako o dôvode podivného výskytu rádioaktívneho jódu 131 v ovzduší. Tak ako oficiálne médiá. Preto nám nezostáva nič iné, než si urobiť vlastné závery: Skrátka doba postpravdivá…
