Pri ofenzíve vládnych síl proti Kurdom na juhovýchode Turecka boli vážne porušené ľudské práva. Tvrdí to správa OSN, prinášajúca informácie o zabíjaní, zmiznutí osôb a mučení. Ankara spustila ofenzívu po tom, ako v júli 2015 zlyhalo prímerie medzi Turkami a zástupcami zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko považuje za teroristickú organizáciu.
V správe OSN sa možno dočítať, že k najzávažnejším prekročeniam právomocí bezpečnostných síl prichádzalo v dňoch, keď bol vyhlásený zákaz vychádzania. Za 18 mesiacov bojov zomrelo 1 200 miestnych obyvateľov a 800 členov tureckých bezpečnostných zložiek. Približne 335- až 500-tisíc osôb, prevažne Kurdov, muselo opustiť svoje domovy.
„Neprebehlo nijaké vierohodné vyšetrovanie stoviek údajných nezákonných zabití, a to aj žien a detí v období od konca júla 2015 do konca augusta 2016. Vyzerá to tak, že nezadržali ani jedného podozrivého a nikoho nestíhali,“ kritizuje Ankaru vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zaíd Raád Zaíd Husajn.
Operácie tureckých bezpečnostných síl podľa správy zasiahli vyše 30 obcí, pričom niektoré ich časti úplne zničili. V Nusaybine zlikvidovali či poškodili 1 786 budov, vo východnej časti Sur mesta Diyarbakir zničilo systematické ostreľovanie 70 percent budov. To navyše pokračovalo aj po oficiálnom skončení operácie, podotýka OSN.
Očití svedkovia hovoria o apokalypse v meste. Začiatkom minulého roku zostalo vraj 189 mužov a žien niekoľko týždňov uväznených v pivniciach bez vody, jedla a lekárskej starostlivosti. Potom zhoreli v ohni, ktorý vznikol pri ostreľovaní.
Správa OSN vychádza okrem iného z dôverných aj verejných informácií a satelitných snímok. Vyšetrovateľom totiž odmietli prístup do oblastí bojov. Situácia na juhovýchode krajiny sa ešte zhoršila po vyhlásení výnimočného stavu po pokuse o prevrat v júli 2016. Za sledované obdobie prišlo o pracovné miesta stotisíc ľudí vrátane 10-tisíc učiteľov podozrivých z prepojenia na PKK, a to bez riadneho súdneho procesu.
OSN Ankaru kritizuje, že zneužila protiteroristické zákony a pripravila o funkciu množstvo demokraticky zvolených funkcionárov kurdského pôvodu. Jej represie sú zacielené na nezávislých novinárov, kurdské médiá aj sudcov, čo oslabuje kontrolný mechanizmus v krajine, rovnako ako možnosť chrániť ľudské práva.