Nedávno sa v jednej z diskusií Slobodného vysielača hovorilo o hrozbe otvoreného ozbrojeného konfliktu v Európe. Vyplynulo z nej, že vojnu na starom kontinente si môžu želať najmä Spojené štáty, ktoré ju priam potrebujú. Nielen, preto, že v americkej politike po 2. svetovej vojne permanentne existujú skupiny ľudí v nie bezvýznamnom postavení, ktorí vnímajú a aj propagujú jadrový útok ako reálnu možnosť vedenia politiky.
Hneď po vojne prezident Eisenhower musel nakoniec odvolať z funkcie hrdinu generála MacArthura, keďže ten tvrdo a nástojčivo požadoval nasadiť atómové zbrane proti šíriacemu sa komunistickému hnutiu v Indočíne. Zažehnanie kubánskej krízy na začiatku šesťdesiatych rokov prezidentom Kennedym bolo hlavne zápasom s jeho vlastnými generálmi, ktorí vtedy vyvolanie vojny so sovietskym Ruskom vyslovene vyžadovali.
Navzdory propagande
Takíto ľudia pôsobia aj v dnešnej americkej politike, bohužiaľ, pri absencii osobností, akými boli Eisenhower alebo Kennedy. Ale našťastie, aj pri dnešnej takpovediac osobnostnej mizérii v americkej politike – určite nie je prílišným preháňaním tvrdenie, že posledné roky až desaťročia reprezentujú americkú politiku doslova babráci – súčasní americkí generáli predsa len dokážu odhadnúť vyhliadky či pravdepodobnosť úspechu.
JEDNÝM Z NAJDÔLEŽITEJŠÍCH FAKTOROV ČI NAJVÝZNAMNEJŠOU BRZDOU PRE ROZPÚTANIE VOJNY JE JEJ (NE)AKCEPTOVANOSŤ MASAMI OBYVATEĽSTVA.
Americký establišment si jednoducho netrúfa rozpútať vojny, ktoré mu jeho vlastné, ako aj obyvateľstvo jeho spojencov takpovediac neschváli. Vnútorný rozvrat USA vinou vojny, ktorú viedli Američania na druhej strane zemegule, vo Vietname, je pre nich poučením, na ktoré nemôžu zabudnúť.
A tak navzdory vojnovým štváčom, ako aj druhému, oveľa vážnejšiemu dôvodu, prečo Amerika vojnu potrebuje – je ním zjavný vnútorný sociálno-ekonomický rozvrat Spojených štátov pri súčasnom pre Američanov neakceptovateľnom raste vplyvu a moci Číny a v posledných rokoch aj Ruska vo svete – si zjavne Američania vojnu v Európe dovoliť nemôžu, lebo by ju hneď na začiatku prehrali.
S tým je spojený aj dnes už nespochybniteľný fakt, že USA mediálne vo svete čoraz viac strácajú. Ich propagandistické páky, mainstreamové médiá v symbióze s poplatnými mimovládkami, do ktorých investujú obrovské prostriedky, očividne zlyhávajú. Nemecký opozičný ľavičiar Gregor Gysi otvorene priznal, že maistream v politike, ako aj v médiách ľudia stále menej akceptujú. A to navzdory obrovskej propagande, navzdory tomu že proamerický establišment má takpovediac mediálnu Európu kompletne vo vlastných rukách.
Platení agenti lži
V plnej miere to platí aj na Slovensku. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave nedávno plánovala konferenciu s panelovou diskusiou, ktorú nakoniec zrušili, pretože reprezentanti mainstreamových médií sa odmietli diskusie zúčastniť. Dôvod? Jedným z jej účastníkov mal byť šéf časopisu ZEM & VEK Tibor Eliot Rostas. Hysterické odmietnutie mainstreamu s ním diskutovať je signálom, že jestvuje obrovská obava z alternatívnych médií, čo je viac ako optimistické…
Všimnime si tento vývoj: Keď Tibor E. Rostas svojho času diskutoval v programe Michala Havrana Havranovo s aktivistom Jurajom Smatanom, „lovec konšpirátorov“ vtedy imidžu mainstreamu zjavne viac uškodil, ako pomohol. Nedávna diskusia Borisa Koróniho v Havranovej relácii na RTVS s mainstreamovcami Branislavom Dobšinským a Martinom Šimečkom by sa už dala označiť za morálne fiasko manistreamu. Arogancia presilovky troch proti jednému bila do očí a Boris Koróni sa vďaka jeho úprimnému prejavu a sile argumentov stal faktickým víťazom diskusie. A maistream, zrejme si uvedomujúc realitu svojho banditizmu voči argumentom “alternatívy”, vlastne ani inú možnosť ako odvrátiť ďalšiu prehru v trnavskej diskusii nemal.
ÚPRIMNE POVEDANÉ, MAINSTREAM UŽ PROTI ALTERNATÍVNYM MÉDIÁM TOHO VEĽA V ARZENÁLE NEMÁ.
Slobodný vysielač, vysielajúci len vďaka príspevkom svojich poslucháčov, nielen žije, ale jeho popularita prudko rastie. Boris Koróni, Juraj Poláček a ďalší moderátori ich hostia predkladajú verejnosti oveľa fundovanejšie a hodnovernejšie argumenty ako mainstream. O internetových alternatívach ZEM & VEK, Hlavných správach, napalete.sk, Infovojne, ako aj o mnohých ďalších sa dá povedať to isté.
A tak zjavne lživému mainstreamu zostáva v boji s vonkoncom nie bohatými, ale pravdu šíriacimi médiami vlastne už iba represia. Tá má však preň tú nevýhodu, že platených agentov lži bude iba stále viac a viac odhaľovať. Mainstream je skrátka ohrozený pravdou.
A to je to, čo normálne mysliaceho človeka napĺňa nádejou, že možno tej obrovskej lavíne lží už „zvonia do hrobu“. Lebo vďaka tomuto vývoju, napriek výhodnosti pre Ameriku deklasovať Európu vojnou a zamoriť ju ochudobneným uránom, navzdory tomu všetkému bude výsledkom ich kalkulácií nakoniec predsa len “NO” pre vojnu v Európe. Možno už úroveň politického zobúdzania sa más, aspoň čo sa týka propagandy v prospech vojny, nemusí byť čisto imaginárna.
