Medzinárodný arbitrážny súd v Haagu rozhodol, že Slovinsko získa značnú časť Piranského zálivu a koridor, ktorým bude mať prístup na otvorené more. Kým Ľubľana verdikt víta, Záhreb ho podľa očakávania odmieta.
O túto vodnú plochu v Jadranskom mori vedú krajiny spor už od získania nezávislosti na bývalej Juhoslávii v roku 1991. V roku 2008 pre spor Slovinsko dokonca niekoľko mesiacov blokovalo rozhovory o členstve Chorvátska v EÚ. Na arbitráži sa obe krajiny nakoniec dohodli v novembri 2009 a Slovinci s ňou v lete nasledujúceho roka tesnou väčšinou vyslovili súhlas v referende.
Chorvátsko však súd v roku 2015 označilo za skompromitovaný a arbitráž odmietlo. Chorvátske médiá totiž krátko predtým zverejnili prepis rozhovoru, pri ktorom sa vraj slovinský zástupca na arbitrážnom súde Jernej Sekolec dohováral s poverenkyňou slovinského ministerstva zahraničia na taktike ďalšieho postupu a pôsobení na ostatných arbitrov.
Verdikt Slovinsku stanovuje hranice, ktoré mu zabezpečujú voľný prístup na otvorené more. Ak by námorné hranice boli stanovené podľa návrhu Chorvátska, teoreticky by musela každá slovinská loď pri plavbe na voľné more žiadať Chorvátsko o súhlas.
„Toto rozhodnutie Chorvátsko nijakým spôsobom nezaväzuje a nemáme v úmysle sa ním riadiť,“ vyhlásil podľa denníka Večernji list v reakcii chorvátsky premiér Andrej Plenković. Na otázku, ako Chorvátsko odpovie, ak bude Slovinsko rozhodnutie arbitráže uplatňovať, povedal, že neočakáva jednostranné kroky. V každom prípade však „Chorvátsko má spôsoby, ako chrániť svoje územie a svoje záujmy“. Nespresnil pritom, čo má na mysli.
Na druhej strane predseda slovinskej vlády Miro Cerar stanovisko arbitrážneho súdu víta. „Rozhodnutie arbitrážneho súdu je definitívne a je právne záväzné pre obe krajiny, pre Slovinsko i pre Chorvátsko. Toto rozhodnutie predstavuje pre Slovinsko historický okamih,“ povedal na tlačovej konferencii v Ľubľane.
