Slovenská republika vyhrala dlhodobo medializovaný spor o takmer 240 miliónov eur proti spoločnostiam Eurogas a Belmont Resources, týkajúci sa ložiska mastenca v Gemerskej Polome. Tribunál vo svojom rozhodnutí akceptoval jurisdikčné námietky, ktoré Slovensko vznieslo.
Spor sa začal, keď v roku 2005 banský úrad v Spišskej Novej Vsi odňal ložisko mastenca spoločnosti Rozmin, dcérskej spoločnosti firmy Eurogas. Dôvodom bolo, že firma nezačala ťažiť v zákonom stanovenej lehote. Žalobcovia však tvrdili, že sme im ložisko mastenca odobrali neoprávnene.
Okrem administratívnych a súdnych konaní na Slovensku iniciovali aj medzinárodné investičné arbitrážne konanie na Medzinárodnom stredisku pre riešenie sporov z investícií. Najprv požadovali niekoľkomiliardové odškodné, nakoniec sa spor dostal na sumu 239,7 miliónov eur. Obnovené bolo i konkurzné konanie proti spoločnosti Eurogas (I) v štáte Utah, do ktorého musela Slovenská republika vstúpiť.
Tribunál akceptoval námietky, ktoré vzniesla Slovenská republika. Zaujímavé je pozadie žalobcu Eurogas (I), vedeného predsedom predstavenstva Wolfgangom Rauballom. Počas arbitráže sa totiž preukázalo, že kým pôvodná zahraničná americká spoločnosť Eurogas (I) sa dostala v roku 2004 do konkurzu, v roku 2005 bola založená spoločnosť s rovnakým menom Eurogas (II).
Obe spoločnosti sa po skončení konkurzu zdanlivo zlúčili. Tribunál dospel k jednohlasnému záveru, že žalobca Eurogas (II) sa nelegálne snažil zlúčiť so spoločnosťou Eurogas (I). Keďže išlo o nelegálne zlúčenie, nemohli na žalobcu Eurogas (II) prejsť nijaké práva, ktoré by si mohol uplatňovať v tejto arbitráži.
V prípade žalobcu Belmont Resources tribunál v pomere 2:1 uznal časovú limitáciu možnosti prerokovať spor, ktorú zaviedla nová bilaterálna investičná dohoda medzi SR a Kanadou z roku 2012. Tribunál uznal, že spor vznikol v roku 2005, keď malo po prvý raz prísť k aplikácii novely banského zákona vo veci pridelenia predmetného dobývacieho priestoru inej spoločnosti.
Predseda predstavenstva spoločnosti Eurogas slovenskú stranu negatívne prezentoval v domácich aj zahraničných médiách. MF SR vnímalo týchto žalobcov ako špekulatívnych, čo sa potvrdilo počas konania.
