Pred 110 rokmi vzlietol prvý vrtuľník. Vo vzduchu vydržal dvadsať sekúnd a pohyboval sa len tridsať centimetrov nad zemou. Aj napriek tomu je práve štart stroja francúzskeho vynálezcu Paula Cornuho považovaný za prvý úspešný let pilotovanej helikoptéry. Cornu, ktorý vrtuľník zároveň riadil, bol pôvodne konštruktér bicyklov. Možno aj preto pripomínal jeho stroj skôr lietajúci bicykel alebo kočík.
Jednoduchá konštrukcia neumožnila pilotovi kontrolovať pohyb vrtuľníka do strán, a tak museli stabilitu stroja zo zeme zaistiť Cornuovi asistenti pomocou tyčí. Vrtuľník mal dve protibežné vrtule, ktoré poháňal motor s výkonom 24 konských síl. Pri krútiacich sa kolesách využil konštrukciu ráfikov z bicykla a podarilo sa mu dosiahnuť, že rotorové listy akoby mávali.
Princíp Cornuovho vrtuľníka sa využíva doteraz. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, listy bežného vrtuľníka sa nekrútia v jednej rovine či osi, ale oscilujú a mávajú. Z hľadiska aerodynamiky totiž treba dosiahnuť, aby mal list v každej časti okruhu iný uhol nábehu, čo sa Cornuovi podarilo.
Plne ovládateľné stroje uzreli svetlo sveta až v 30. rokoch minulého storočia a prvá jednorotorová helikoptéra vybavená vyrovnávacou vrtuľou vznikla v roku 1940. Zostrojil ju ukrajinský konštruktér Igor Sikorsky v Spojených štátoch. Vylepšenú verziu potom začala jeho firma vyrábať pre americkú armádu.
Princíp vertikálneho letu však poznali už starovekí Číňania a prvý návrh zariadenia, podobného vrtuľníku, vypracoval renesančný umelec a vynálezca Leonardo da Vinci. Jeho vynález mala poháňať ľudská sila, konkrétne štyria dospelí muži. Išlo o model akejsi lietajúcej skrutky, ktorá však nikdy nevzlietla.
