Island láka svojimi unikátnymi ľadovcami, fjordmi, lávovými poľami, horúcimi prameňmi, ale napríklad aj pre Európana nezvyčajným polnočným slnkom. Práve rozmach cestovného ruchu pomohol Islandu dostať sa z ťažkej finančnej a bankovej krízy, ktorá ho zasiahla v prvej polovici tohto desaťročia.
Po rokoch rastu počtu turistov má však čoraz viac Islanďanov pocit, že ich je na ostrove už viac ako dosť. „Vidíme signály, že sa tolerancia k turistom oslabuje najmä v najobľúbenejších oblastiach,“ tvrdí riaditeľka islandského združenia turistických organizácií Helga Árnadóttirová. Veľká časť miestnych obyvateľov ich pritom stále prijíma kladne.
Zhoršovanie vzťahu k zahraničným návštevníkom je však veľkým nebezpečenstvom pre jeho hospodárstvo. Turizmus je na Islande druhým najdôležitejším ekonomickým odvetvím. Kým pred siedmimi rokmi tvorili príjmy z neho 18 percent, dnes sa pohybujú zhruba na úrovni 35 percent. Záujem o ubytovanie napríklad dramaticky zvýšil ceny nehnuteľností aj dopyt po dlhodobom prenájme.
Od roku 2010 počet návštevníkov stúpol o vyše 400 percent. V letných mesiacoch sa zvyšuje počet obyvateľov na prechodný čas až o 20 percent. Podľa oficiálnej štatistiky mal vlani ostrov v Atlantiku medzi Európou a Severnou Amerikou vyše 332-tisíc stálych obyvateľov.
Ľudia pritom stále nie sú pripravení na veľký príliv návštevníkov. Pretrvávajú nedostatky v infraštruktúre aj problémy s verejnými toaletami či s parkovacími miestami pri pamiatkach, čo niektorí turisti riešia po svojom, napríklad parkovaním v chránených lokalitách. Pre nedostatok ubytovania sa zase občas uchyľujú k hľadaniu strechy nad hlavou od dverí k dverám, čo narúša súkromie miestnych obyvateľov.
Zamestnanci koncertnej sály Harpa museli zase návštevníkom oficiálne zakázať využívať foyer na spánok alebo prípravu sendvičov. „Akoby si mnohí ľudia mysleli, že Island je veľké ihrisko, kde neplatia nijaké pravidlá,“ tvrdí sprievodkyňa Freya Sigurdadóttirová.
