Štvrtého apríla 1945 oslobodila Červená armáda hlavné mesto Slovenska. Pri príležitosti 73. výročia tejto historickej udalosti prišli na bratislavský Slavín ako každý rok desiatky politikov, diplomatov, občianskych aktivistov, ale aj bežných ľudí z radov verejnosti. V blízkosti hrobov tisícov Červenoarmejcov, ktorí padli na rôznych miestach Slovenska, okrem iných stáli i členovia klubov vojenskej histórie v dobových uniformách, motorkári z ruského klubu Noční vlci, ako aj žiaci základných a stredných škôl s červenými karafiátmi v rukách.
Po pietnom akte sa prítomným prihovorili veľvyslanec Ruskej federácie v SR Alexej L. Fedotov, premiér Peter Pellegrini, predseda NR SR Andrej Danko, bratislavský župan Juraj Droba a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár.
Medzi pozvanými hosťami sa okrem iných objavili aj exprezident Ivan Gašparovič, sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin či expremiér Ján Čarnogurský. Do Bratislavy pricestoval aj podpredseda Ruského zväzu veteránov V. I. Romanenko. Dvojicu ústavných činiteľov však nedoplnil prezident republiky Andrej Kiska a pietnej spomienky na Slavíne sa nezúčastnil.
„Aj napriek tomu, že európske spoločenstvo vytvorilo základ, aby tu vládla demokracia, ctili sa základné ľudské práva jednotlivca, sme svedkami akoby tichej renesancie zvrátených ideológií, ktoré sa nám naspäť vracajú do politického života,“ povedal predseda slovenskej vlády. Šéf parlamentu Andrej Danko sa vo svojom prejave dotkol aj aktuálnej politickej situácie, pričom odmietol zaťahovanie Slovenska do konfrontácie veľmocí.
„Slováci žijú radi v mieri, a verím, že aj dostatočne poznajú jeho hodnotu. Preto sa ako národ prirodzene staviame na odpor voči všetkým pokusom ohroziť krehkú rovnováhu medzi dobrom a zlom kdekoľvek na zemi. Náš národ okúsil hrôzy dvoch svetových konfliktov. Už nikdy nechceme byť účastníkmi ani svedkami ďalšieho ničivého stretu národov,“ povedal Danko a dodal: „Slováci boli, sú a budú priateľmi Rusov a národov žijúcich v Ruskej federácii.“ Zároveň zopakoval, že bez silného Ruska nie je možný trvalý mier.
Ruský veľvyslanec podotkol, že každá oslava víťazstva je pripomienkou toho, akú cenu museli zaplatiť všetky národy za nároky hitlerovského Nemecka na svetovú nadvládu. „Sme vďační slovenskej vláde a občanom za dôstojné uchovávanie pamiatky na padlých 63 517 Červenoarmejcov,“ povedal Fedotov. Zároveň upozornil, že v súčasnosti sme vo viacerých európskych krajinách svedkami pokusov o prepisovanie výsledkov 2. svetovej vojny.
Medzi takéto pokusy Fedotov zaradil aj poškodzovanie pamätníkov Červenej armády či náhrobných kameňov padlých vojakov. „Žiaľ, takéto veci sa dejú celkom blízko,“ dodal veľvyslanec. Narážal tak zrejme na pravidelné poškodzovanie pamätníka osloboditeľov v Košiciach skupinou vandalov. Pred niekoľkými dňami trojicu vandalov za takýto skutok z augusta minulého roku okresný súd v Košiciach odsúdil na trest odňatia slobody na dva mesiace s odkladom na skúšobnú dobu jedného roku.
Na Slavíne, ktorý bol vybudovaný v rokoch 1957 – 1960 je pochovaných 6 845 sovietskych vojakov v šiestich masových a 278 individuálnych hroboch. Od roku 1962 je miesto národnou kultúrnou pamiatkou. Po pietnom akte Andrej Danko vyjadril nádej, že sa tu v blízkej budúcnosti vybuduje múzeum. Momentálne tomu bráni statika. „Viem si predstaviť, že v podzemí Slavína, ak príde k spevneniu oslabených častí, bude múzeum podobné, aké som videl v Petrohrade,“ povedal predseda parlamentu.
