Je najvyšší na Slovensku, zaokrúhlene meria 2 655 metrov, mnohí sú hrdí, že existuje, a mnohí naň vyliezli. Gerlachovský štít však nebol vždy považovaný za najvyšší vrchol Vysokých Tatier, Slovenska a napokon aj celých Karpát. Tento rok uplynulo 180 rokov, čo lesný hospodár Ľudovít Greiner prišiel s takmer revolučným zistením – najvyšší nie je Kriváň ani Lomnický štít, ale Gerlach.
Liptáci za najvyšší vrchol naozaj dlho považovali Kriváň, obyvateľom zo spišskej strany sa ním javil Lomnický štít. Od 18. storočia štíty merali vojaci aj odborníci barometrickým spôsobom (podľa poklesu tlaku vo výške), ale nijaké z meraní neprinieslo poznanie o prvenstve na Gerlachovského štítu.
Lesný hospodár Ľudovít Greiner začiatkom 19. storočia na rozdiel od iných tvrdil, že najvyšší je Gerlachovský štít, a aj to dokázal, keď sa dostal k lepším prístrojom a štíty zmeral. Gerlachovskému štítu nameral 8 354 viedenských stôp, čo bolo 2 641 metrov nad morom. Samozrejme, nie je to presný údaj, dnes vieme, že štít je vyšší, ale na tie časy to bolo veľmi kvalitné meranie. Roky to však miestni odmietali akceptovať, hoci Greiner výsledky svojich zistení aj oficiálne publikoval.
Greiner bol lesník a Lesy SR majú dodnes zdokladované, že prvý článok, v ktorom referoval o prvých objavných meraniach, vyšiel v roku 1839 v budínskom časopise Gemeinnützige Blätter zur Belehrung und Unterhalt pod názvom Die Gerlsdorfer Spitze als die höchste Gebirgschöhe der Karpathen (Gerlachovský štít ako najvyšší vrchol Karpát).
Na všeobecné prijatie priekopníckeho Greinerovho tvrdenia však bolo treba čakať niekoľko desaťročí. Môžeme ho datovať do roku 1876, keď bola vydaná mapa Vysokých Tatier spracovaná viedenským Vojenským kartografickým ústavom. Podklady k tejto mape pochádzali z takzvaného tretieho vojenského mapovania, konkrétne zo systematických trigonometrických meraní Tatier z roku 1874.
