Počas uplynulého týždňa odzneli v médiách nepriateľské postoje neoliberálnych politikov a aktivistov k motorkárskemu klubu Noční vlci a domobrannému a edukačnému spolku Slovenskí branci.
Hysterické vyhlásenia strany Progresívne Slovensko či štátneho tajomníka ministerstva obrany Róberta Ondrejcsáka najnovšie predčil poslanec Národnej rady SR Ján Budaj (OĽaNO), ktorý nehovorí len o hybridnej hrozbe ako jeho predchodcovia, ale aj o “súkromnej armáde”. Jeho slová verejne podporili aj politológ a kandidát na prezidenta SR Eduard Chmelár a poslanec NR SR Martin Klus (SaS).
Vyhlásením o preverení činnosti Slovenských brancov a podaním podnetu na Generálnu prokuratúru sa podľa Budaja minister Gajdoš “zobudil”, pričom toto združenie označil za paralelnú brannú silu. “Konečne si všimol, že po republike pochodujú čísi vojaci v uniformách s identifikačnými znakmi slovenskej armády, ktorí však nepodliehajú veleniu ministerstva obrany.
Zrazu otvorene hovorí, že tieto oddiely sa chystajú na bojové akcie, že sú ozbrojení tisíckami zbraní vyradenými z armády ako tzv. muzejné, že majú spojenie s politickými silami neofašistov a že všetko toto je niečo absolútne neprípustné,” hodnotí Budaj vyhlásenie ministra obrany Petra Gajdoša.
Ako však dodal, “aj oneskorené konanie je lepšie, ako nijaké”. Podľa neho je škandálom, že štát, najmä ministerstvo vnútra, ako aj ministerstvo obrany, sa až doteraz tvárili, že o tomto nič nevedia. “Nik si nechcel priznať, že tu vznikla súkromná armáda podporujúca neofašistickú politiku a plniaca ciele istej mocnosti, ktorá vedie proti EÚ a Západu hybridnú vojnu,” uviedol Budaj.
Ján Budaj na nedávnej tlačovej konferencii v súvislosti s Nočnými vlkmi hovoril o “ruskej čižme” a poukázal na to, že na Slovensku platí Trestný zákon, ktorý zakazuje podporovanie a vyjadrovanie sympatií k akýmkoľvek ideológiám, ktoré smerujú k potláčaniu ľudských práv a slobôd. “A takú ideológiu zosobňuje zástava Sovietskeho zväzu, ktorou mávajú Noční vlci,” vyhlásil Budaj.
Poslanec zároveň odmietol slová exministra vnútra Roberta Kaliňáka, že Noční vlci sa tu správajú slušne. “Prišli provokovať demokratov, náborovať ľudí, ktorí sú schopní strieľať proti Ukrajine. Prinášajú posolstvo rozvratu EÚ a rozbitia NATO,” tvrdí Budaj. “Sú tam zbrane, ktoré nás pred polstoročím obsadili. Že to bude vraj múzeum, to je len krytie,” pochybuje Budaj.
“Je paradoxné aj smutné, že podľa niektorých predstaviteľov opozície je takmer osudovým bezpečnostným problémom pre Slovensko základňa Nočných vlkov, ktorí nevykonávajú nijaké vojenské aktivity a pôsobia v protifašistickom duchu. Ale to, čo robia extrémistické sily nacistického a fašistického zamerania na Ukrajine, či ako sa šíria tradície SS v Lotyšsku a inde, ich nezaujíma,“ reagoval na vyjadrenia Budaja a ďalších politikov pre portál napalete.sk bezpečnostný analytik František Škvrnda.
Čo sa týka organizácie Slovenskí branci, Škvrnda upozorňuje, že v tomto prípade treba okrem právneho aspektu vnímať aj odborno-bezpečnostnú dimenziu. Súčasná spoločnosť podľa neho nemá v tomto smere veľa poznatkov. “V rámci liberalizácie sa privatizuje a komercionalizuje aj bezpečnosť, čo sa protirečivo premieta do obrany štátu. Fenoménom, ktorý je u nás málo známy, sú súkromné bezpečnostné spoločnosti, pričom, samozrejme, nemám na mysli SBS-ky. Vstupujú do súčasných ozbrojených konfliktov a plnia aj funkcie, ktoré v minulosti mali v náplni iba ozbrojené sily,” povedal.
Ako pokračoval, sú právne regulované a majú na to osobitnú štátnu objednávku, za ktorú sú veľmi dobre platené. Skladajú sa najmä z bývalých príslušníkov vojska a bezpečnostných zložiek. Inou otázkou je podľa Škvrndu príprava mladých ľudí, ktorá má branný charakter: pri nej musia byť zaistené štátne kontrolné mechanizmy. Je rozdiel medzi záujmom časti mládeže o vojensko-technické a vojensko-historické otázky a organizovaním takejto prípravy pre vybraných jednotlivcov.
“Osoby, ktoré dostanú sofistikovanú prípravu v oblasti používania ozbrojeného násilia a jeho organizácie, môžu mať v dnešných zložitých bezpečnostných podmienkach výhodu oproti tým, čo o tom vedia iba veľmi málo,” upozornil bezpečnostný analytik.
Pripomenul, že právne nie je možné vzniku súkromných bezpečnostných spoločností zabrániť. Problém by však nastal vtedy, keby sa začali “pliesť” do kompetencií profesionálnych vojenských zložiek. “Tieto spoločnosti nemôžu suplovať ozbrojené zložky štátu, ktorý má, takpovediac, monopol na násilie. Prirodzene, štát sa na aktivity súkromných bezpečnostných spoločností nepozerá s nadšením. Inak to však môže vnímať verejná mienka.
Žiaľ, ide aj o výsledok toho, že po vstupe do NATO sa Slovensko muselo podriadiť cudziemu bezpečnostnému modelu. Ukazuje sa, že po čase u časti obyvateľstva vyvoláva pocity neistoty. Ozbrojené sily sú jedna vec, a pocit istoty občanov pod vplyvom ich dlhodobého skresleného informovania o bezpečnostných hrozbách, je druhá záležitosť,” uzavrel František Škvrnda.
