Islandská premiérka Katrín Jakobsdóttirová bojuje proti cudzincom, ktorí v tejto severskej krajine investujú do pozemkov. Skupovanie rozľahlých častí človekom nedotknutej islandskej divočiny považuje za vážny problém a reaguje tak na sťažnosti tamojších farmárov aj kritiku z radov národniarov.
„Predovšetkým chcem brániť národnú suverenitu,“ tvrdí Jakobsdóttirová. „Záleží nám na tom, aby sme mohli rozhodovať o tom, ako sa bude pôda rozvíjať a využívať.“ Island je najredšie osídlenou krajinou Európy – na ploche 103-tisíc štvorcových kilometrov dnes žije odhadom 350-tisíc ľudí. Aj preto pokrýva značnú časť ostrova divoká príroda.
A práve tá je predmetom záujmu mnohých zahraničných investorov. Jakobsdóttirová chce presadiť prísnejšie podmienky na získanie týchto pozemkov do vlastníctva. Motiváciu investorov spochybňujú aj miestni farmári. Vedia, že síce sa tak vytvárajú nové pracovné miesta, ale zároveň sa obávajú toho, že sa parcely už nebudú využívať na poľnohospodárstvo.
Podľa premiérky záleží na uhle pohľadu, či Island vníma svoju pôdu ako zdroj, alebo ako súčasť svojej suverenity. Pre taký malý národ ako sú Islanďania je dôležité zaoberať sa limitmi na rozlohu pozemkov, ktoré sa môžu predať zahraničným investorom.
Ostrov síce nie je členom Európskej únie, ale patrí do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), čo mu zaručuje slobodu pohybu tovaru, osôb, služieb aj kapitálu v rámci vnútorného európskeho trhu.
Islandská vláda má preto v prípade európskych záujemcov o pôdu obmedzený manévrovací priestor, ale môže blokovať mimoeurópskych investorov. A tak všetky subjekty nepatriace do EHP potrebujú na vlastníctvo pozemku na Islande výnimku od tamojšieho ministerstva spravodlivosti.
