Z kozmodrómu na Myse Canaveral v americkom štáte Florida odštartovala na výskumnú misiu Parkerova slnečná sonda, ktorá bude nasledujúcich takmer sedem rokov z doposiaľ nevídanej blízkosti skúmať slnečnú atmosféru. Nosná raketa Delta-IV Heavy, ktorá sondu k Slnku vynesie, odštartovala z floridského kozmodrómu v nedeľu o 03.31 h miestneho času (09:31 h SELČ).
Štart bol pôvodne naplánovaný na sobotu, z technických príčin ho však o 24 hodín odložili. Sonda s hmotnosťou takmer 700 kilogramov na svojej púti využije aj gravitáciu planéty Venuša. Zariadenie rozpozná pozíciu Slnka, zladí s ním ochranný štít a bude ho nasledovať na jeho ceste počas nasledujúcich troch mesiacov. Počas plánovaných siedmich rokov trvania misie uskutoční 24 obežných dráh hviezdy.
Sonda Parker Solar Probe sa najbližšie k povrchu Slnka dostane na vzdialenosť 6,12 milióna kilometrov. Doposiaľ sa najbližšie k Slnku dostala v roku 1976 sonda Helios-2, a to na vzdialenosť 43 miliónov kilometrov. Až 11,3 centimetra hrubý tepelný štít sondy z uhlíkových kompozitov bude vystavený teplotám vyšším ako 1 300 stupňov Celzia, pričom odolať by mal teplote presahujúcej 1 600 stupňov.
Výzvou bola aj elektronická inštalácia, väčšinu káblov by totiž tepelné žiarenie v takej vzdialenosti od Slnka roztavilo. Tím vedcov preto vyrobil zafírové kryštálové rúrky a drôty z nióbu. Solárne panely, využívajúce energiu zo samotnej hviezdy, majú vykurovanú nádrž, zabraňujúcu zamrznutiu chladiacej kvapaliny počas štartu, dva radiátory, ktoré uchránia chladiacu kvapalinu pre mrazom a čerpadlá na cirkuláciu chladiacej kvapaliny.
Komunikáciu zabezpečí niekoľko senzorov na tele sondy. Ak niektorý zo snímačov detekuje slnečné svetlo, upozorní centrálny počítač a sonda sama dokáže zmeniť svoju pozíciu, aby udržala všetky prístroje v bezpečí. To všetko sa musí uskutočniť bez akéhokoľvek zásahu človeka, takže centrálny počítačový softvér bol naprogramovaný tak, aby sa všetky opravy dali vykonať počas letu.
Sonda sa bude pohybovať rýchlosťou 190 kilometrov za sekundu. Jej úlohou je získať nové poznatky o slnečnej koróne a preskúmať mechanizmy slnečného vetra. Nové zistenia umožnia napríklad lepšie predpovedať solárne búrky, ktoré môžu ohroziť pozemské rozvodné siete alebo satelitnú navigáciu. Vedci chcú pomocou údajov z Parkerovej sondy objasniť aj to, prečo teplota koróny, dosahujúca niekoľko miliónov stupňov Celzia, je oveľa vyššia ako teplota zhruba 5 500 stupňov na povrchu hviezdy.
