Podzemie južnej časti Veľkej Fatry, kde je Harmanecká jaskyňa v okrese Banská Bystrica, ponúka aj v horúcich dňoch príjemné schladenie. Teplota vzduchu sa tam pohybuje okolo šiestich stupňov Celzia.
Harmanecká jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 821 metrov na severnom svahu vrchu Kotolnica. Jej celková dĺžka je 3123 metrov, z toho pre verejnosť je sprístupnená prehliadková trasa s dĺžkou niečo viac ako jeden kilometer.
„Naša jaskyňa nie je len pekná, ale dosť fyzicky náročná. Dĺžka prístupového chodníka je 1,5 kilometra a prevýšenie 260 metrov. Náročná je i samotná jaskyňa, kde je 1088 schodov, ktoré návštevník musí prejsť, raz hore, raz dolu,“ uviedol pre TASR správca Harmaneckej jaskyne Ľuboš Hraško.
Nadložie jaskyne je tvorené z čistého vápenca a práve vďaka nemu jej prirástol názov Biela jaskyňa. Výstup k jaskyni trvá približne 40 minút a trasu lemujú nainštalované tabule náučného chodníka. Patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku.
Najväčší sprístupnený priestor jaskyne Dóm pagod, vysoký 28 metrov, je pomenovaný podľa mohutných pagodovitých stalagmitov. Ako dodal Hraško, práve tam je najlepšia akustika zo všetkých slovenských jaskýň. Potvrdil im to nemecký fujarista, ktorý obehol všetky naše jaskyne. V Dóme pagod si kedysi dokonca zaspievali aj operní umelci Babjakovci.
Ako uvádza Správa slovenských jaskýň, súčasť Štátnej ochrany prírody SR, objavenie jaskyne v roku 1932 nebolo výsledkom náhody, ale cieľavedomej namáhavej práce 18-ročného Michala Bacúrika, ktorý sa za 14 dní prekopal úzkym otvorom, tzv. chodbou objaviteľa, do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa.
Dostal za to pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov. Dóm pagod, Riečisko a Bludný dóm boli objavené v roku 1938 V. Kovalčíkom a O. Ondrouškom. Počas druhej svetovej vojny jaskyňa slúžila ako úkryt okolitému obyvateľstvu. Po prvý raz bola jaskyňa, ktorá sa radí medzi najvýznamnejšie na Slovensku, sprístupnená verejnosti v roku 1950.
