Personálna politika v českých firmách zažíva zložité obdobie. Neschopní a nevýkonní pracovníci zostávajú, aj na odmeny sa im siaha len s problémami. Šancu na prijatie majú aj ľudia bez praxe a vzdelania. Firmy ich ochotne zaučia. Vďaka personálnej kríze si ľudia dokážu udržať prácu aj napriek častým prešľapom. Uviedol to server iDNES.cz.
Pracovníci sa nemusia sa snažiť
„Prosím, správajte sa slušne k našej obsluhe! Stále sa horšie zháňa dobrý personál, než hostia.“ Heslo, ktoré si na tabuli vyvesila istá reštaurácia, platí v prenesenom význame pre všetkých českých zamestnávateľov.
V prípade robotníckych profesií sa dávajú odmeny už za to, že dotyčný nemá absenciu alebo nechodí do práce opitý. V prípade lepšie platených profesií si firmy ľudí rozmaznávajú, aby im neutekali, a novým dávajú viac času na zapracovanie sa.
V období 3,1-percentnej nezamestnanosti firmy znižujú nároky na to, koho do práce prijmú.
„V minulosti sa robili výberové konania napríklad aj na operátorské pozície v montovniach, ktorých súčasťou bolo testovanie zručnosti a logického uvažovania, dnes firmy často zamestnajú kohokoľvek, kto sa na výberové konanie vôbec dostaví a je ochotný do práce chodiť,“ opisuje šéf personálnej spoločnosti Devire Tomáš Surka.
To potvrdzujú aj zamestnávatelia, ktorých sa to týka. „Na skúšku berieme každého, koho zoženieme,“ hovorí Otto Daněk, predseda predstavenstva firmy Atas elektromotory Náchod. O ľudí súperí s 30 kilometrov vzdialenou firmou Škoda Auto v Kvasinách.
„Predtým sme častejšie absolvovali viackolové výberové konania, dnes často predkladáme kandidátovi ponuku ihneď po prvom stretnutí,“ hovorí Tomáš Matoušek, náborový špecialista firmy Daikin, výrobcu klimatizačných jednotiek z Plzne.
Zamestnávateľom nezostáva nič iné, než dať šancu aj tým, ktorí úplne nespĺňajú ich predstavy, a o to dlhšie ich školiť. „Spoločnosti sa zameriavajú na to, či daný uchádzač má dostatočnú mieru učenlivosti,“ hovorí Jiří Halbrštát, manažér marketingu ManpowerGroup, najväčšej personálnej agentúry v Česku.
Tí, ktorí už vo firme pracujú, sa zasa nemusia veľmi snažiť. „Často pozorujeme zníženú motiváciu niektorých pracovníkov odvádzať svoju prácu poctivo a kvalitne, pretože necítia obavy zo straty zamestnania,“ tvrdí Jaroslava Šindelářová z personálneho oddelenia logistickej spoločnosti Geis.
„Sú však stále lepší než tí, ktorí sú na trhu práce k dispozícii,“ myslí si Daněk. V Atase vzrástli náklady na nepodarky medziročne o 30 percent a noví pracovníci dokážu plniť normy len na 50 až 60 percent. To brzdí v práci ostatných zamestnancov, takže produktivita firmy podľa Daněka klesla o desatinu.
Vzdelanie – zbytočný luxus?
Tolerancia k disciplíne zamestnancov sa výrazne posunula. „Výpoveď teraz hrozí pracovníkovi len vtedy, ak hrubo poruší pracovnú disciplínu, ak napríklad príde do práce pod vplyvom alkoholu alebo má neospravedlnené absencie,“ povedal Matoušek z firmy Daikin.
Podľa Šindelářovej sa pre nedostatok ľudí a nútenú toleranciu slabších výkonov dá pozorovať pokles kvality služieb naprieč celou ekonomikou a všetkými odbormi. „Niektoré odbory sa už ani nesnažia príliš bojovať o zákazníkov, pretože majú toľko zákaziek, že ich musia odmietať,“ uvádza.
Aj zákazníci si to už všimli, napríklad zákazníci e-shopov v prípade prepravných služieb, čo naznačujú online diskusie. „Vodiča za nekvalitne odvedenú prácu (opakovane nezavolal zákazníkovi, že nestihne tovar priviezť) síce pokarháme, napriek tomu ho však nevyhodíme, pretože v súčasnosti je skutočne nenahraditeľný. A to už vôbec nehovorím o skladníkoch,“ píše pod článkom k danej téme na sociálnej sieti LinkedIn Karel Šindelář z prepravnej firmy Gebruder Weiss.
Zamestnávatelia sú zdržanliví pri trestaní svojich ľudí napríklad tým, že by im vzali časť mzdy.
„Zmenili sa odmeňovacie modely. Ak v minulosti bola pohyblivá zložka až 40 percent, za posledné tri až štyri roky sa znížila na 20 percent, 10 percent, aj na menej percent,“ tvrdí Peter Dosedla, riaditeľ personálnej agentúry Manuvia. Podľa neho sa výkonnostné bonusy zmenili na bonusy viazané často iba na dochádzku.
Situácia sa komplikuje aj v oblasti vzdelania. Z neho sa dočasne stáva zbytočný luxus, pretože prácu nájde človek aj bez vzdelania. Firmy odčerpávajú študentov už z vysokých škôl a ponúkajú im plné úväzky. „Podľa štatistík Eurostatu rastie podiel ľudí vo veku 18 až 24 rokov, ktorí odchádzajú zo štúdia. To je úplne proti trendom v rámci Európskej únie,“ varuje Karina Kubelková, analytička Hospodárskej komory ČR.
Napríklad IT poradenská spoločnosť Mibcon aktívne hľadá zamestnancov na školách, ale aj u konkurencie. „Ak vidíme, že zamestnanec má potenciál, dávame mu väčší priestor na to, aby sa ‘našiel’. Môže dostať prostriedky aj voľno na vzdelávanie a prispôsobiť pracovný režim svojim potrebám,“ uviedol šéf poradenstva Mibconu Antonín Cihlář.