Teória o koreňoch zvyku sfukovať sviečky na torte k narodeninám sa rôznia. Podľa jednej z nich sa tradícia zrodila v starom Grécku, kde ľudia prinášali koláče zdobené sviecami do chrámu bohyne Artemis. Sviečky sa vraj na guľatej maškrte zažínal preto, aby žiarila ako mesiac, ktorý predstavoval symbol spájaný so spomínanou patrónkou lovu.
Mnoho starovekých kultúr však verilo, že dym prinesie želanie veriaceho až k nebesiam – a s tým možno súvisí nielen história zapaľovanie sviečok, ale aj zvyk želať si niečo pred tým, než je sfúkneme.
Iná teória predpokladá, že sa daná tradícia začala písať relatívne nedávno v Nemecku. Priekopníkom v tejto oblasti sa podľa nej stal gróf Ludwig von Zinzendorf, jeden zo zakladateľov evanjelickej cirkvi Obnovenej Jednoty bratskej. V roku 1746 vraj oslávil narodeniny extravagantnou akciou, na ktorej nechýbala torta ozdobená sviečkami v počte zodpovedajúcom jeho veku.
Moderná veda však vniesla do zapaľovaných narodeninových tort ďalší rozmer. Bádatelia z Clemsonskej University v Južnej Karolíne nedávno zistili, že sfúknutím sviečok sa zvyšuje obsah baktérií v poleve priemerne 14-krát, a v niektorých prípadoch dokonca až 120-krát – podľa osoby, ktorá na maškrtu fúkne. Odborníci však dodávajú, že pokiaľ nie je dotyčný vyslovene chorý, nákaza nehrozí: ide totiž o baktérie, ktoré máme bežne v ústach.
