Obdivuhodné vlastnosti včelieho medu, medzi ktoré patrí aj jeho neuveriteľne dlhá trvanlivosť bez špeciálnych podmienok skladovania, ľudia poznajú už dlho. Archeológovia často nachádzajú dokonale zachovalý a stále jedlý med starý tisíce rokov – napríklad v egyptských hrobkách. Najstaršia sladká pochutina sa našla v šľachtickej hrobke neďaleko gruzínskej metropoly Tbilisi a pýšila sa vekom približne 5 500 rokov.
Tajomstvo „dlhovekosti“ medu tkvie predovšetkým v jeho chemickom zložení. Obsiahnuté cukry sú hygroskopické, čo znamená, že absorbujú vzdušnú vlhkosť. Ak sa však nový med pred skladovaním dobre utesní, vlhkosť vstrebávať nemôže a výrobok vydrží v nezmenenej podobe prakticky navždy. Prírodný produkt má navyše pH okolo 3 – 4,5 ktoré zlikviduje všetko, čo by v iných látkach mohlo prežiť.
Ďalšiu zložku dodávajú do zázračného mixu včely: v ich žalúdku sa nachádza enzým glukózooxidáza a v nazbieranom nektáre z kvetov, ktorý hmyz ukladá do plástov, vďaka nemu vznikajú dva vedľajšie produkty – kyselina glukónová a peroxid vodíka. Druhá spomínaná látka potom takisto slúži ako ochrana proti potenciálnym škodlivým organizmom.
