Island sa môže pochváliť rozmanitým prírodným bohatstvom, drevo je tam však vzácne a na stavbu budov sa veľmi nepoužíva. O to väčšou vzácnosťou je na tomto kamenistom ostrove kostol v Reyðarfjörðure, ktorý sem pre potešenie domácich aj turistov cestoval až z ďalekého Slovenska.
Reyðarfjörður je najdlhším a najširším fjordom na východe Islandu a v minulosti tu svoju stopu zanechali viaceré národy. O rozvoj osídlenia sa v tomto krásnom, ale nehostinnom kraji pričinili najmä Nóri, ktorí tu vybudovali veľrybárske stanice a z pobrežia vyrážali na lov.
Počas 2. svetovej vojny zasa mali v Reyðarfjörðure svoju základňu spojenecké vojská, čo dodnes pripomínajú staré kasárne a malé úkryty na zbrane. V 21. storočí svoj odkaz na Reyðarfjörðure zanechali aj Slováci.
Mesto Reyðarfjörður na úpätí rovnomenného fjordu je najväčším na východnom pobreží Islandu. Obklopujú ho hory a vrchy, z ktorých najvyšší meria 972 metrov. V oblasti väčšinou prevláda daždivé a hmlisté počasie, za jasných letných dní sa tu však obyvatelia a návštevníci tešia najvyššej teplote na Islande.
Od začiatku 20. storočia bol Reyðarfjörður rušným obchodným prístavom, po vojne však ruch v tisícovom mestečku výrazne utíchol, aby zasa ožil začiatkom 21. storočia vďaka vybudovaniu hlinikárne. Na jej výstavbe sa podieľalo až 2800 robotníkov z mnohých krajín, predovšetkým z Poľska.
Azda aj s ich prítomnosťou súvisí fakt, že na Islande, kde sa až 79 percent obyvateľov hlási k evanjelickej cirkvi, vysvätili 17. júna 2017 katolícky kostol. Slávnosť viedol kapucín Dávid Bartimej Tencer, ktorý pochádza z Novej Bane, no pôsobí ako biskup v Reykjavíku a je teda najvyšším predstaviteľom katolíckej cirkvi na Islande.
Práve on vynaložil veľké úsilie, aby mala asi štvorpercentná katolícka menšina na ostrove svoj vlastný svätostánok. Drevený kostolík bol darom katolíckej cirkvi na Slovensku. Má tvar františkánskeho kríža sv. Damiána a je vysoký 12 metrov.
Ako vysvetlil biskup Tencer pre TASR, drevo na kostolík museli na Slovensku najprv rok sušiť a napokon ho na Slovensku aj postavili. „Museli by sme sem doviezť surové drevo a aj odborníkov, lebo Islanďania s tým nevedia robiť. Takýto dom alebo kostol nenájdete na Islande ani jeden.“
Drevený kostolík postavili v Hriňovej a použili naň drevo z Podpoľania. Následne ho rozobrali a previezli na Island, kde ho opäť postavili vedľa domu v Reydarfjördure, kde sa katolíci stretávali predtým. V súčasnosti už však toto miesto neláka iba veriacich. Nádherný drevený kostolík sa stal originálnou atrakciou celého Islandu a je výsledkom spolupráce dvoch národov.
