Bývalý bosnianskosrbský líder Radovan Karadžič cíti morálnu zodpovednosť za vojnové zločiny z bosnianskej vojny v rokoch 1992 – 1995. Nesúhlasí však s rozhodnutím tribunálu OSN, ktorý mu za ne pripísal individuálnu trestnú zodpovednosť. Uviedol to Karadžičov obhajca po tom, čo tribunál OSN poslal jeho klienta na doživotie za mreže.
Verdikt nad Karaždičom vyniesol v marci 2016 Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, ktorý však skončil svoju činnosť koncom roka 2017. Karadžičove odvolanie preto riešil Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály.
Podľa agentúry AP Karadžičov obhajca Peter Robinson taktiež uviedol, že jeho klient „žiada svojich priaznivcov, aby sa vyvarovali akéhokoľvek násilia“. Odvolací senát tribunálu v holandskom Haagu oznámil, že ukladá doživotný trest odňatia slobody Karadžičovi po tom, čo zamietol jeho odvolanie proti verdiktu z roku 2016, keď ho uznal za vinného z genocídy, vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti. Z pôvodne vymeraných 40 rokov väzenia mu zvýšil trest na doživotie.
Prípad bývalého bosnianskosrbského vodcu bol považovaný za kľúčový k dosiahnutiu spravodlivosti pre obete bosnianskej vojny, poznamenala AP. Západ pripisuje Karadžičovi zodpovednosť aj za masakru v Srebrenici z roku 1995, kde mali podľa oficiálnej verzie bosnianskosrbské sily zavraždiť približne 8000 bosnianskych moslimov.
Už niekoľko rokov sa však v nezávislých médiách objavujú informácie, že obvinenie Srbov z údajnej masakry v Srebrenici je mediálny podvod, ktorý vytvorila a živí ho západná propaganda. V skutočnosti mali podľa očitých svedkov genocídu spáchať moslimovia.
Premiér bosnianskej Republiky srbskej Radovan Viškovič kritizoval rozhodnutie odvolacieho senátu tribunálu OSN poslať Radovana Karadžiča do doživotného žalára. Viškovič označil tribunál v holandskom Haagu za politický súd a poznamenal, že „nikto nenesie zodpovednosť za zločiny spáchané proti Srbom“.
Mnohí Srbi považujú tribunál v Haagu za protisrbský pri riešení prípadov z bosnianskej vojny, ktorá zanechala viac ako 100-tisíc mŕtvych a milióny ľudí bez domova, poznamenala AP. Karadžičom založená a počas vojny vedená Srbská demokratická strana, ktorá stále pôsobí v Bosne a Hercegovine, v minulosti tvrdila, že jediným cieľom tribunálu v Haagu je hanobenie srbského národa. Na margo verdiktu uviedla, že je neopodstatnený a škandalózne nespravodlivý.
Súd podrobil kritike aj Karadžičov právnik Goran Petronijevič. Verdikt označil za „nehanebný“. Podľa jeho vyjadrenia ide „o čisto politické rozhodnutie, ktoré nie je založené na práve“. Petronijevič poznamenal, že verdikt „nepomôže zmiereniu v Bosne“ medzi tamojšími moslimami a Srbmi. Súd sa podľa neho rozhodol pod tlakom Západu namiereným proti Republike srbskej.
