Rakúsky kancelár Sebastian Kurz rozmetal „regulačné šialenstvo“ Európskej únie a vyzval na likvidáciu až tisíc nariadení. Stredopravý líder sa pripravuje na rozhodujúce voľby do Európskeho parlamentu. Jeho posolstvo je jednoznačné a nedá sa inak ako s ním súhlasiť.
Paradoxom je, že si vďaka tvrdému reformnému kurzu bruselského molocha výslužil označenie extrémista a liberálne médiá ho začínajú radiť k politikom ako Salvini a podobne. Prirodzene, zdravý sedliacky rozum nikdy nebol doménou kaviarenských progresivistov.
„Ľudia požadujú odpovede od EÚ na hlavné otázky, ako sú bezpečnosť, kontrola vonkajších hraníc alebo zmena klímy,“ uviedol Kurz vo vyhlásení zaslanom rakúskej tlačovej agentúre APA. „Nikto však nepotrebuje predpisy EÚ na to, ako vyrábať rezne alebo hranolčeky. Únia by mala prestať hovoriť ľuďom o tom, ako žiť,“ dodal 32-ročný rakúsky líder a vyzval na zrušenie tisíc nešpecifikovaných nariadení EÚ.
Kam mieri Sebastian Kurz? Odpoveď je jednoduchá. Prešiel som si zápisnice nášho eurovýboru v NR SR. Zistil som, že na Slovensku o prichádzajúcich nariadeniach nielenže nehlasujeme, ale ani nediskutujeme. Berieme ich iba na vedomie a dokážeme takýmto spôsobom vybaviť v jednom uznesení aj vyše 150 návrhov nariadení, ktoré k nám prichádzajú z EÚ. Hanbil by som sa za to brať plat…
Sebastian Kurz upozorňuje, že náš vzťah k politike európskych záležitostí je výsostne našou domácou politickou úlohou. Jeho osobný príbeh za posledné dva roky je toho živým svedectvom a inšpiráciou, ako to robiť.
Od nástupu do funkcie v roku 2017 sa Kurz nezhodol s Bruselom v mnohých otázkach, najmä v oblasti prisťahovalectva. Už dávnejšie navrhoval sankcie proti štátom EÚ prijímajúcich príliš veľa migrantov, a uzavrel hranice svojej krajiny s Maďarskom a Slovinskom, aby zastavil tok migrantov.
Kurz úplne neodmietol myšlienku Európskej únie, ale odmietol jej paternalizmus a žiada „generačnú zmenu v hornej časti bloku“. Rakúsky líder nie je prvým politikom, ktorý zaútočil na predpisy únie. Bývalý britský minister vnútra Boris Johnson tiež opakovane kritizoval nezmysly, s ktorými prišli bruselskí byrokrati.
Otázkou zostáva, či vieme, čo chceme my na Slovensku. A preto, ak tak radi hovoríme o konsenze v zahraničnej politike – v tomto prípade, politike európskych záležitostí, je výzvou pre strany s národným a kresťansko-sociálnym pilierom, aby tento konsenzus nanovo definovali. Nie probruselsky, ale proslovensky.
(Autor je podpredsedom Národnej koalície a lídrom kandidátky volieb do EP)
