Politická strana Národná koalícia zorganizovala v Bratislave v predvečer konania volieb do Európskeho parlamentu seminár s diskusiou na tému Európska únia a úloha národných štátov. Prednášateľmi boli politológ a politický komentátor slovenského pôvodu z Českej republiky Roman Joch a známy domáci politológ Jozef Hrabina.
V hlavnom tematickom okruhu sa hovorilo o ohrozeniach národov Európskej únie, ktoré sa prejavuje v migračných tlakoch nám historicky cudzej civilizácie. Roman Joch sa vyjadril, že „v rámci tejto civilizácie existuje síce malý, ale veľmi nebezpečný prúd – islamizmus alebo džihádizmus, ktorý nás a všetky naše slobody nenávidí a najradšej by nás videl mŕtvych.“
Pred voľbami do Európskeho parlamentu sme podľa prednášajúcich vystavení viacerým ohrozeniam. Problémom je, že uplynulé štyri desaťročia volieb do EP nám v EÚ vládli tie isté kartely liberálnych, kresťanských a sociálnych demokratov a ich štyridsaťročné absolútne vládnutie je veľmi dlhé – potrebuje zmenu. Otázkou je, či existuje nejaká reálna alternatíva tohoto vládnutia.
Napriek globalistickým tlakom hlavnú rolu v medzinárodnej politike stále hrajú národné štáty – tak v EÚ, ako aj inde vo svete. Vážnym ohrozením pre ne na starom kontinente však môže byť posilnenie frakcie dominantného európskeho kartelu liberalizmu, ktorý Joch nazval “psychickou poruchou” súčasnej Európy.
Za posilnením liberálnej frakcie bude podľa politologickej prognózy stáť francúzsky prezident Emmanuel Macron. Je jasné, že po eurovoľbách vstúpia výraznejšie do hry euroskeptici, ale podľa všetkého nakoniec nebudú v novom Európskom parlamente kľúčovými hráčmi.
Pri moci zrejme zostanú doterajšie, hoci oslabené frakcie a tie vytvoria novú Európsku komisiu s podobnou politikou, akú má tá súčasná. Zhodli sa na tom obidvaja prednášajúci.
Na seminári tiež zaznelo, že dnes máme najhoršiu mocenskú garnitúru v histórii Európskej únie na čele s Jeanom-Claudeom Junckerom. Za vlády tejto garnitúry vedenia členských štátov z Bruselu šokovaní počúvali, že okrem svojich občanov sú povinní postarať o občanov tretích krajín, ktorí prichádzajú spoza hraníc EÚ. O ničom takom sa pri zakladaní ani prijímaní nových členov nehovorilo.
Do Európskej únie sme vstúpili ako do zázraku, ale tento “zázrak” netrval dlho, dnes je už zrelý na reformu. Reforma však potrebuje reformátora a takého nevidieť široko ďaleko. Ten podľa politológov príde možno až po eurovoľbách v roku 2024.
