Zvolená prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová zložila do rúk predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana ústavou predpísaný sľub a ujala sa funkcie hlavy štátu. Urobila tak na slávnostnej inauguračnej schôdzi Národnej rady SR v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave. Fiačan zloženie sľubu v zmysle ústavy potvrdil, čím sa Čaputová ujala funkcie.
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony,“ citovala Čaputová Ústavu SR. Ak by sľub odmietla, alebo by ho zložila s výhradou, nemohla by stáť na čele štátu.
Prezidentka sa po schôdzi presunula pred historickú budovu Slovenského národného divadla, kde pozdravila nastúpené jednotky Ozbrojených síl SR. Do bratislavského Dómu sv. Martina prešla prezidentka v sprievode rodiny pešo cez Panskú ulicu, kde pozdravila zhromaždených ľudí.
Následne sa uskutočnila slávnostná bohoslužba slova Te Deum v Katedrále sv. Martina. Program pokračoval príchodom do Prezidentského paláca a symbolickým prevzatím úradu od prezidenta Andreja Kisku.
Podvečer Čaputová položila veniec k pamätníku Brána slobody a kyticu k pamätníku obetiam Železnej opony na bratislavskom Devíne. Cestou z Devína položila kyticu aj na hrob prvého prezidenta SR Michala Kováča na bratislavskom Ondrejskom cintoríne. Deň inaugurácie skončila nová prezidentka SR slávnostnou recepciou v budove Slovenskej filharmónie.
Zuzana Čaputová ako prezidentka nechce z úradu vládnuť, ale slúžiť ľuďom a Slovensku. Povedala to vo svojom inauguračnom prejave po tom, čo na slávnostnej schôdzi Národnej rady SR zložila ústavou predpísaný sľub a ujala sa funkcie.
„Budem slúžiť blahu slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike,“ vyhlásila. Ponúka odbornosť, cit a zdravý aktivistický záujem. Chce prispieť ku konštruktívnej spolupráci. Svoj mandát mieni vykonávať slobodne.
Slovensko a jeho ľudia sú podľa Čaputovej vitálnejší, ako si myslia. Poukázala na zvládnuté a pokojné rozdelenie Československa, drastické ekonomické opatrenia, ktoré Slovensko zažilo, boj s nezamestnanosťou. Poukázala na úspešný vstup Slovenska do Európskej únie a schengenského priestoru. „A ako jediní patríme do eurozóny. Zvládli sme to,“ vyhlásila.
Prezidentka ocenila protischránkový zákon, vyzdvihla úspechy slovenských vedcov, aktívnu a vyspelú občiansku spoločnosť, čo sa podľa nej ukázalo aj pri protestoch po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Čaputová sa prihlásila k proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenska. „Ako je Európska únia naším životným a hodnotovým priestorom, Severoatlantická aliancia je naším obranným a bezpečnostným pilierom.
Musíme ako krajina urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa tento priestor a jeho oporné piliere uchovali a posilňovali,“ doplnila s tým, že najdôležitejšie globálne problémy nemôžeme vyriešiť iba sami. „Zvládneme ich len v rámci najširšej medzinárodnej spolupráce,“ podotkla.
Poukázala aj na hrozby ako je klimatická kríza. „Proces globálnej zmeny klímy musíme spomaliť a zvrátiť, lebo v opačnom prípade to môže mať zásadné následky aj pre Slovensko. Vieme, že riešenie globálnej ekologickej hrozby nezávisí iba od nás.
Je ale iba v našej moci zásadná zmena prístupu k prírode na Slovensku. Práve v tomto máme príležitosť byť všetci skutočnými vlastencami, bez ohľadu na to, aké je naše názorové, politické či stranícke presvedčenie,“ podotkla.
Zdôraznila potrebu právneho štátu a rovnosti pred zákonom. „Príliš veľa ľudí na Slovensku nadobudlo oprávnené presvedčenie, že toto u nás celkom neplatí. Pocit spoločenskej nespravodlivosti zosilnel a nadobudol dve podoby – podobu volania po zmene a po slušnosti, ale aj podobu hnevu na systém,“ poznamenala Čaputová.
Skritizovala korupciu či nedotknuteľnosť vybraných osôb. Musí sa to podľa nej stať minulosťou, pretože to uráža ľudský cit pre spravodlivosť. Prezidentka volá aj po spravodlivosti aj dôstojnom živote pre mladých aj starých ľudí. „Budem sa aktívne zaujímať o nové právne normy, aby prispeli k dôstojnosti života ľudí, ochrane životného prostredia a vyváženiu nezávislosti verejnej moci jej zodpovednosťou,“ doplnila.
Aktívne chce spolupracovať pri zámeroch nových systémových zmien v oblasti justície. V súvislosti s menovacími právomocami uviedla, že bude do funkcií menovať len profesionálne a osobnostne najlepších.
Prezidentka volá aj po prekonávaní priepastí medzi jednotlivými skupinami ľudí. „Postoj k inakosti, inej tradícii, inej skúsenosti a inému názoru vieme vyjadriť aj bez toho, aby sme siahli na slobodu a dôstojnosť iných. Stačí pri tom nezabudnúť na to, že spoločne sme súčasťou celku, súčasťou ľudskej rodiny. Stačí nezabudnúť na lásku k blížnemu, ktorá je základom rešpektu k rôznosti,“ poznamenala.
Poukázala tiež na prebúdzanie sa spoločnosti. „Teším sa z každej spontánnej aktivity v prospech svojho susedstva, v prospech mesta, v prospech spoločenstva. Teším sa z návratu každého občana a občianky domov na Slovensko, aj z každej iniciatívy, ktorá o to usiluje. Lebo toto prebúdzanie je hlavne o viere v krajinu, v potenciál ľudí, a v to, čo môžeme spolu dokázať,“ povedala prezidentka, ktorá sa podľa svojich slov hlási k pozitívnemu vlastenectvu.
Zuzanu Čaputovú zvolili občania SR v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 30. marca. Slovensko malo dosiaľ štyroch prezidentov. Prvým bol Michal Kováč, ktorého však volil parlament. Priamo si občania volili hlavu štátu prvýkrát v roku 1999, vybrali si Rudolfa Schustera. Po ňom bol dvakrát na čele štátu Ivan Gašparovič a dosiaľ posledným prezidentom je Andrej Kiska. Funkčné obdobie mu uplynie po inaugurácii jeho nástupkyne Čaputovej.
