Za posledných 250 rokov zaniklo 571 druhov rastlín. Na porovnanie, za rovnaký čas zaniklo 217 druhov živočíchov. Zistili to vedci z Royal Botanic Gardens, Kew a Štokholmskej univerzity. Zánik druhov rastlín tak dvojnásobne prekračuje počet všetkých vyhynutých vtákov, cicavcov a obojživelníkov.
Vyhynutie rastlín je podľa vedcov až 500-krát rýchlejšie, ako by sa prirodzene očakávalo. V máji pritom správa Organizácie Spojených národov odhadovala, že vyhynutie hrozí jednému miliónu druhov zvierat a rastlín. Vedci predpokladajú, že i tieto čísla podhodnocujú skutočnú úroveň pokračujúceho zániku rastlinných druhov. Na druhej strane, niektoré rastliny, ktoré považovali za vyhynuté, napríklad čilský šafran, sa podarilo znova objaviť.
„Väčšina ľudí vie menovať cicavca alebo vtáka, ktorý v posledných storočiach vyhynul, iba niektorí však poznajú nejakú vyhynutú rastlinu,“ vyjadrila sa Aelys Humphreys zo Štokholmskej univerzity. Vedci majú na základe štúdie podľa nej po prvý raz prehľad o tom, ktoré rastliny už vyhynuli, odkiaľ sa vytratili a ako rýchlo sa to deje.
Medzi vyhynuté rastliny patrí napríklad čilský santalovník, využívaný na esenciálne oleje, alebo olivový strom Svätá Helena s ružovými kvetmi. K najväčším stratám prichádza na ostrovoch a v trópoch, ktoré sú domovom vysoko cenených drevín používaných na spracovanie a sú zvlášť bohaté na rozmanitosť rastlín.
Od rastlín pritom závisí všetok život na Zemi. Vytvárajú kyslík, ktorý dýchame, a poskytujú stravu, ktorú jeme. Zánik druhov rastlín môže viesť ku kaskádovému vyhynutiu iných organizmov, ktoré sú od nich závislé, napríklad hmyzu, keďže sú preňho potravou alebo miestom kladenia ich vajíčok.
Vedci preto vyzývajú na množstvo opatrení na zastavenie zániku rastlinných druhov. Patria medzi ne napríklad zaznamenanie všetkých druhov rastlín na svete, podporovanie herbárov, uchovávajúcich exempláre rastlín pre budúce generácie, podpora botanikov, robiacich potrebný výskum, a učenie detí pozorovať a rozpoznávať miestne rastliny.
