Médiá zverejnili informáciu, že poslanec Európskeho parlamentu za ĽSNS Milan Uhrík sa ospravedlnil generálnemu riaditeľovi Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici Stanislavovi Mičevovi, o ktorom v máji v roku 2017 v diskusnej relácii televízie TA3 vyhlásil, že “bol pracovníkom Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorý donášal na ľudí a udával ich za peniaze”. Na sociálnej sieti to zverejnil sám Mičev.
“Kroky spravodlivosti sú pomalé, ale sem-tam úspešné. Vyjadrenia pána Uhríka výrazne zasiahli do mojej volebnej kampane na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Občiansku žalobu som podal v júli 2017. Po dvoch rokoch mi dal za pravdu nie súd, ale sám autor nepravdivých, klamlivých výrokov.
Nuž a tak som dostal ospravedlnenie teraz už od europoslanca. Vidiac, že argumenty k jeho výrokom sú nevyvrátiteľné, navrhol dohodu,” reagoval na sociálnej sieti Mičev s tým, že na základe súdnej dohody môže list zverejniť.
“Uvedené informácie, ktoré som verejne vyhlásil, sú nepravdivé. Za tieto nepravdivé výroky, ktoré poškodili vašu česť a dôstojnosť, ako aj dobré meno v spoločnosti, sa vám ospravedlňujem,” píše v liste europoslanec Uhrík. “Koniec-koncov aj tento výsledok je mi platný ako ‘fusakle’ mŕtvemu, ale napriek tomu je to určité zadosťučinenie,” dodal generálny riaditeľ Múzea SNP.
Mičev ako kandidát na predsedu BBSK informoval o žalobe na Uhríka 31. augusta 2017 na tlačovej besede v Banskej Bystrici. Požiadal o stanovisko Ústav pamäti národa, ktorý na základe zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu vydal stanovisko, že nie je evidovaný ako spolupracovník. Žiadal verejné ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške jedno euro. Uhrík mu vtedy odkázal: “Ospravedlňovať sa určite nemienim.”
Z archivovaných dokumentov Ústavu pamäti národa vyplýva, že krajská správa ŠtB v Banskej Bystrici založila 14. marca 1988 Stanislavovi Mičevovi tajný spis v kategórii KTS, podľa ktorého bol zaevidovaný pod krycím nenom “Bystrický”. Tento typ spisu mal za cieľ zhromažďovať informácie o osobe, ktorú chcela ŠtB získať pre spoluprácu.
Spis obsahuje aj hodnotenie zamestnávateľa, ktorý uvádza, že Mičev nie je síce členom komunistickej strany, ale ako nepartajný súhlasí a presadzuje politickú líniu strany. “Jeho orientácia je marx-leninská, čo dokazuje svojou prácou,” napísal o vtedajšom samostatnom referentovi-historikovi Múzea SNP, ktorý mal na starosti oblasť “represívneho aparátu tzv. Slovenského štátu”, dôstojník ŠtB npor. Miroslav Kocúr.
Pri osobnom konšpiračnom stretnutí s Kocúrom 5. mája 1988 Mičev okrem iného operatívneho pracovníka ŠtB informoval o podrobnostiach návštev amerického novinára v Múzeu SNP a kultúrneho atašé veľvyslanectva USA v Prahe (na ďalšom stretnutí Mičev poskytol poštovú adresu novinára a odovzdal dôstojníkovi ŠtB listovú komunikáciu s ním).
Mičev tiež prejavil záujem o návštevu Západného Berlína, na čo mu bol udelený devízový prísľub. Po návrate mal byť Mičev podľa spisu “spravodajsky vyťažený”. Mičev tiež poskytol informácie o svojom známom, bývalom hlásateľovi banskobystrického štúdia Československého rozhlasu Viliamovi Šustekovi, ktorý emigroval do NSR a po polroku sa vrátil do ČSSR.
“Menovaný prejavil kladný vzťah k orgánom ŠtB. Tiež prejavil ochotu k ďalším stykom. Mená záujmových osôb, prípadne ďalšie okolnosti, ktoré nevedel uviesť, sám sa iniciatívne ponúkol, že to zistí,” napísal Kocúr do hlásenia, ktoré je zaevidované v Mičevovom spise. 23. decembra 1988 bol spis KTS „Bystrický” uložený do archívu ŠtB.
