Nemecko zvažuje, že uhradí Poľsku časť požadovaných vojnových reparácií v inej podobe. Berlín má na mysli príspevok na poľské pamiatky či zriadenie fondu budúcnosti. Nemecká koaličná vláda kresťanských a sociálnych demokratov pritom označuje otázku reparácií za právne aj politicky uzatvorenú.
Niektorí poslanci za sociálnu demokraciu a opozičných Zelených sú však otvorení rokovaniam o odškodnení Varšavy otvorení. Formou kompenzácie by mohol byť príspevok Nemecka na obnovu Saského paláca vo Varšave, ktorý v roku 1944 zničili nacisti. Toto gesto navrhol minulý rok nemecký politológ a historik Stefan Garsztecki.
Akákoľvek alternatívna kompenzácia by pritom ani zďaleka nedosahovala výšku vojnových škôd, ktoré poľský parlament vyčíslil na približne bilión dolárov. Práve alternatívne odškodnenie by však mohli obe krajiny prijať ako realistický kompromis.
Berlín by Varšavu nepriamo čiastočne odškodnil, a to bez toho, aby pripustil, že priame náhrady za vojnové útrapy možno vymáhať aj v súčasnosti. O reparácie sa totiž neúspešne usiluje aj Grécko a ozvať by sa mohli i ďalšie štáty. Ďalšou možnosťou je zriadenie „fondu budúcnosti“, cez ktorý by Poľsko dostalo zatiaľ neurčitú sumu. Je možné, že myšlienka fondu vychádza z Česko-nemeckého fondu budúcnosti.
Ten od roku 1998 rozdelil vyše 60 miliónov eur medzi 11-tisíc projektov zameraných na zbližovanie Čechov a Nemcov. Prostriedky doň vložili obe krajiny a väčšina z nich poslúžila na podporu obetí nacizmu. Len sedem percent Nemcov pritom súhlasí s požiadavkami Varšavy a Atén, aby sa rokovalo o reparáciách. Ich postoj k alternatívnym formám kompenzácií nie je jasný.
