Republika srbská, jedna z dvoch entít tvoriacich Bosnu a Hercegovinu, nemá v úmysle vstúpiť do NATO a zrieknuť sa svojej politiky vojenskej neutrality. Povedal to srbský člen prezidentského úradu Milorad Dodik.
„Cítime enormný tlak na naše členstvo v NATO. Západ by bol rád, aby všetky krajiny boli súčasťou Severoatlantickej aliancie, jeho ciele sú jasné. Podľa neho by sa krajiny mali usilovať o prijatie, a keď tak nerobia, potom je to problém. Republika srbská nemá v pláne zmeniť svoje strategické určenie – vojenskú neutralitu,“ vyhlásil Dodik.
Politik verí, že vstupom do aliancie po zničujúcom bombardovaní z roku 1999 by sa ospravedlnila táto ilegálna agresia proti bývalej Juhoslávii. V súlade s ústavou zakotvenou v Daytonskej mierovej dohode, podpísanej 14. decembra 1995 v Paríži, Bosnu a Hercegovinu tvoria dve základné časti – moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny (51 percent územia) a Republika srbská (49 percent územia), plus neutrálny okres Brčko.
Štátna štruktúra Bosny a Hercegoviny patrí k najkomplikovanejším na svete. Vo vláde sú úmerne zastúpené tri hlavné národnosti: Bosniaci-moslimovia (Slovania, ktorí konvertovali na islam), Srbi (pravoslávni) a Chorváti (katolíci).
Bosna a Hercegovina nemôže byť prijatá do NATO bez súhlasu všetkých troch entít. Parlament Republiky srbskej zároveň v októbri 2017 prijal rezolúciu o vojenskej neutralite. Bosnianski Srbi kategoricky odmietajú členstvo v NATO, pričom danú rezolúciu vnímajú ako prvý krok k vypísaniu referenda o tom, či si obyvatelia krajiny prajú vstup do aliancie.
