Súčasná podoba právneho postavenia a pôsobenia vodárenských spoločností môže ohroziť prístup ľudí k cenovo dostupnej pitnej vode, prípadne vyústiť do straty kontroly nad vodou. Ani obce a mestá ako akcionári vodárenských spoločností nemajú plne pod kontrolou ich hospodárenie. Uvádza to správa o výsledkoch kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.
Úrad vidí zmenu v prijatí zákonov, upravujúcich postavenie a model hospodárenia vodárenských aj iných spoločností zabezpečujúcich verejný záujem. Kontrola NKÚ sa zamerala na pôsobenie a hospodárenie dvoch vybraných vodárenských spoločností, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) a Turčianskej vodárenskej spoločnosti.
Najmä na príklade bratislavských vodární kontrolóri zaznamenali viaceré systémové problémy, ktoré prinášajú riziká spojené so zmenenou vlastníckou štruktúrou vodárenských spoločností. Súčasný systém podľa úradu vykazuje vysokú mieru netransparentnosti a nedostatočnú kontrolu verejného záujmu v segmente vodárenstva.
Spáchanie trestného činu
Kontrolóri upozornili na možnosť vykonať zmenu akcionárskej štruktúry prostredníctvom zmeny stanov BVS ako na jednu z najväčších hrozieb pri ochrane verejného záujmu vo vodárenstve: „Po zmene prevoditeľnosti akcií by sa tak akcionármi vodární mohli stať súkromní investori. Do súkromných rúk by sa akcie vodární mohli dostať aj v prípade, ak by sa akcie stali predmetom záložného práva.“
KĽÚČOVÝM PRINCÍPOM TRANSFORMÁCIE SLOVENSKÉHO VODÁRENSTVA ZAČIATKOM 21. STOROČIA BOL PRÁVE PREVOD AKCIÍ VODÁRENSKÝCH SPOLOČNOSTÍ VÝLUČNE NA MIESTNE SAMOSPRÁVY, KTORÉ MALI CHRÁNIŤ VEREJNÝ ZÁUJEM SVOJICH OBČANOV MAŤ PRÍSTUP K VODE.
Zároveň bolo zakázané verejne obchodovať s akciami či previesť výkon práv akcionára z obce na inú právnickú alebo fyzickú osobu. Toto pravidlo však podľa NKÚ naráža na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý obmedzenie akcionárskych práv nepripúšťa.
Obozretnosť zástupcov miestnej samosprávy v orgánoch vodárenských spoločností je limitovaná aj zákonom o obecnom zriadení, ktorý delí právomoci medzi štatutára obce a kolektívny orgán, zastupiteľstvo. Tento princíp bol podľa NKÚ porušený v prípade BVS, keď zástupca hlavného mesta SR hlasoval v orgánoch spoločnosti o zmene majetkových pomerov bez predchádzajúceho súhlasu poslancov bratislavského zastupiteľstva. Tým mohlo podľa NKÚ prísť k spáchaniu trestného činu, preto úrad odstúpi svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní.
Následné uzatvorenie rámcovej zmluvy medzi BVS a jej dcérskou spoločnosťou Infra Services, ako aj získanie 49-percentného podielu súkromným investorom v tejto dcérskej spoločnosti bolo podľa kontrolórov ekonomicky nevýhodné a v rozpore so zákonom. Okrem straty riadiaceho vplyvu BVS v dcérskej spoločnosti upozornili aj na fakt, že BVS preniesla prevádzkovú činnosť na dcérsku spoločnosť, ktorá nemala potrebné oprávnenie na prevádzkovanie verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.
Investičný dlh
NKÚ skonštatoval, že ziskové činnosti spojené s vodárenskou infraštruktúrou zabezpečujú dcérske spoločnosti a veľká časť zisku nekončí na účtoch akcionárov BVS, ale súkromných akcionárov dcérskych spoločností. Kontrolóri poukázali aj na investičný dlh takmer 600 miliónov eur potrebných na obnovu a dobudovanie širšej bratislavskej vodovodnej a kanalizačnej infraštruktúry.
„Z tejto sumy si rekonštrukcie vyžiadajú bezmála 270 miliónov eur a do investícií by malo smerovať viac ako 300 miliónov eur. Napriek tejto kritickej situácii, výraznému investičnému dlhu, boli v rokoch 2014 až 2017 vyplácané dividendy,“ poznamenali kontrolóri. O tom, že zmluvy s dcérskymi spoločnosťami sú pre BVS nevýhodné, svedčia podľa NKÚ údaje rentability nákladov.
KÝM ZO 100 EUR NÁKLADOV DOSIAHLA BVS V ROKU 2018 ZISK 0,63 EURA, INFRA SERVICES 3,71 EURA A BIOENERGY 2,60 EURA, PRIČOM TAKMER VŠETKY TRŽBY DCÉRSKYCH SPOLOČNOSTÍ SÚ ZA SLUŽBY, KTORÉ VYKONÁVAJÚ PRE MATERSKÚ SPOLOČNOSŤ.
Spoločnosti s majetkovou účasťou samospráv podľa NKÚ nie sú často pod ich účinnou kontrolou a aj poslancom či občanom vedenie verejných korporácií rôznymi obštrukciami bráni vykonávať verejnú kontrolu. BVS podľa kontrolórov v rozpore so zákonom nezverejňovala napríklad dodatky k rámcovej zmluve či objednávky a faktúry.
NKÚ odporúča vláde SR prijatie legislatívy, ktorá by jednoznačne a komplexne stanovila podmienky na výkon činností vo verejnom záujme. „Zákonné úpravy by mali napríklad stanoviť, že vlastníkom verejných vodovodov a kanalizácií môže byť len spoločnosť z verejného sektora a tiež jednoznačne určiť, kto je povinný a oprávnený vykonávať údržbu vodárenskej infraštruktúry.
Obchodný zákonník by mal definovať pôsobnosť obchodných spoločností, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme,“ priblížili kontrolóri. Odporúčajú tiež, aby ministerstvo životného prostredia predkladalo každoročne parlamentu a vláde správu o stave vodného hospodárstva s dôrazom na hospodárenie vodárenských spoločností.
