Slovensko vo svojom vývoji po roku 1989 intenzívne pociťovalo deficit silného politického subjektu presadzujúceho tradičné konzervatívne postoje a hodnoty spočívajúce na národných a kresťanských princípoch.
Rozličné politické strany a hnutia, ktoré sa hrdo deklarovali ako konzervatívne, národné a prokresťanské, v rozhodujúcich historických okamihoch našich dejín, akým bolo napríklad vyhlásenie deklarácie zvrchovanosti a štátnej samostatnosti, tragicky zlyhali a uvoľnili priestor pre liberálne a pseudodemokratické elementy. Tie za výdatnej pomoci a manipulácie médii osudovo poznamenali náš politický, ekonomický, ale aj kultúrno-morálny vývoj.
V poslednom období sa do tohto prúdu úspešne zaradili aj rozliční politickí “mudrlanti” typu Danka a Harabina. Zúfalo sa snažia parazitovať na tradičných hodnotách a emóciách, ktoré dlhodobo uznáva viac ako polovica obyvateľstva. V tomto historickom a národnom kontexte treba privítať uzatvorenie dohody piatich politických subjektov, ako symbolický akt zjednocujúci nielen politické strany, ale aj lokálne autority, ktoré sa tešia úcte a prirodzenej podpore vo svojich komunitách.
Dnes, keď je vláda politicky oslabená a demoralizovaná a čoraz agresívnejšie vystupujú stále nové liberálne, ľavicovo-extrémistické a progresivistické zoskupenia presadzujúce dekadentnú ideológiu genderizmu, LGBTI a tzv. politickú korektnosť, sa autentické národné a kresťanské strany stávajú jedinou politickou platformou umožňujúcou prekonať akúsi psychologickú pascu, do ktorej nás súčasné politické elity dostali.
Nová dohoda v podobe manifestu o spolupráci je tak zavŕšením dlhodobého zápasu v ktorom sa volalo po zjednotení národných a kresťanských sil a prekonaní straníckeho delenia, ktoré nás rozdeľovalo a oslabovalo. Dnes sme konečne zjednotení, spojení a silní v jednom širokom a národnom bloku.
(Autor je prvým podpredsedom Národnej koalície)
