Ako prvý na svete objavil možnosť premeny elektrickej energie na mechanický otáčavý pohyb a vynašiel elektromotor. Ten pracoval na elektromagnetickom princípe a vykonával jednosmerný rotačný pohyb.
Podľa jeho patentu stroja na výrobu sódovej vody v roku 1841 v Bratislave prvú výrobňu sódy v Uhorsku. Od narodenia fyzika, konštruktéra prístrojov a kňaza Štefana Aniána Jedlíka uplynie v sobotu 11. januára 220 rokov.
Najmenej štyri roky pred Wernerom Siemensom zostavil Štefan Anián Jedlík aj prototyp unipolárneho dynama. Svoj objav si však nedal patentovať, preto v učebniciach fyziky a v encyklopédiách sa pri tomto vynáleze neuvádza jeho meno.
Štefan Anián Jedlík sa narodil 11. januára 1800 v Zemnom pri Nových Zámkoch, kde sa jeho otec s rodinou presťahoval za prácou z Liptova. Budúci významný vedec študoval na gymnáziách v Trnave a v Bratislave.
Hneď po gymnaziálnych štúdiách vstúpil do benediktínskeho rádu a v štúdiu pokračoval na lýceu v Győri. Teológiu študoval v pannonhalmskom arciopátstve. V roku 1822 získal doktorát z filozofie v Budapešti a hneď potom vyučoval jeden rok na benediktínskom gymnáziu v Győri.
V roku 1825 ho vysvätili za kňaza, ale väčšinu aktívneho života pôsobil ako profesor fyziky. Najprv na lýceu v Győri, neskôr na kráľovskej akadémii v Bratislave a napokon v rokoch 1840 – 1878 na univerzite vo vtedajšej Pešti.
Celkovo je v análoch evidovaných 86 Jedlíkových objavov a vynálezov. V rokoch 1827 – 1830 zostavil elektrický motor, ktorého statická aj pohyblivá zložka sa prvýkrát vo svete objavila ako elektromagnetická.
O tomto svojom vynáleze oficiálne prvýkrát prednášal až v septembri 1856 vo Viedni na stretnutí nemeckých prírodných bádateľov a lekárov. Jeho generátor na viedenskej svetovej výstave v roku 1873 získal najvyššie ocenenie.
Jedlíkovi mnohokrát vyčítali, že o svojich vynálezoch veľmi málo písal do domácich a zahraničných časopisov, a tým sa jeho nápady často akoby stratili. Toto je však iba čiastočne pravdivé tvrdenie.
Jedlík totiž so svojimi kolegami – vedcami prevádzkoval továreň i dielňu. Výrobou optickej mreže sa zaoberal tridsať rokov a tieto výrobky predával v Paríži. V rokoch 1842 – 1852 na základe vlastného výrobného postupu v Győri s bratrancom Alajosom Szabóom prevádzkoval sódovkáreň.
Medzi významné vynálezy Štefana Aniána Jedlíka patria tiež rúrkový zberač blesku, magnetický čap, ktorý sa neskôr stal súčasťou elektrického rušňa, vlnový stroj, na ktorom demonštroval vlnenie na vodnej hladine. Tiež prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok.
Ako pedagóg fyziky napísal Štefan Anián Jedlík niekoľko vysokoškolských učebníc. Medzi inými aj rozsiahlu Tentamen publicum a physica (1845). Učebnicu rozdelil do dvoch častí: I. všeobecné vlastnosti telies, II. statika a mechanika. V dodatku knihy je náuka o kmitaní a akustike.
Zmysel a cieľ fyziky videl vo výskume síl, ako aj vo výskume takých zákonov prírody, ktoré zapríčiňujú vznik spomenutých javov. Bol presvedčený o možnosti štiepenia atómov, i keď vtedajšie oficiálne stanovisko hovorilo o nedeliteľnosti atómu.
V roku 1873 Jedlíka na svetovej výstave vo Viedni vyznamenali medailou za pokrok. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky vydalo 11. januára 2000 príležitostnú poštovú známku z emisného radu Osobnosti – Štefan Anián Jedlík.
Po Jedlíkovi je pomenovaná ulica v centre Bratislavy. V Nových Zámkoch je podľa neho pomenovaná stredná škola – Spojená škola so Strednou priemyselnou školou elektrotechnickou Š. A. Jedlíka. Štefan Anián Jedlík zomrel 13. decembra 1895 v Györi vo veku 95 rokov.
