Česká knižnica Klementinum je dokonalou ukážkou krásnej barokovej architektúry a bola vyhlásená za jednu z najkrajších knižníc na svete. Prvýkrát ju otvorili už v roku 1722 ako súčasť jezuitskej univerzity. Fresky na jej strope, znázorňujúce alegorické motívy vzdelania, jezuitských svätcov, patrónov univerzity či významných predstaviteľov, namaľoval talentovaný Jan Hieble.
Podoba barokovej knižnice zostala od 18. storočia nezmenená. Na čele sály je portrét cisára Jozefa II., ktorý túto knižnicu obohatil zväzkami zo zrušených kláštorných knižníc. Budova sa nachádza v historickom centre Prahy, v tesnej blízkosti Karlovho mosta. Rozkladá sa na dvoch hektároch a je to jeden z najväčších stavebných komplexov v Európe.
V roku 1777 ju Mária Terézia vyhlásila za verejnú univerzitnú knižnicu. V roku 1781 jej riaditeľ Karel Rafael Ungar založil zbierku po česky písanej literatúry a nazval ju Biblioteca nationalis, čím položil základy národnej knižnice. Originálna zbierka sa aj v súčasnosti pod rovnakým názvom nachádza na čele sály v galérii.
V týchto priestoroch dodnes sídli národná knižnica a jej archívy obsahujú množstvo unikátnych diel celosvetového významu. Mnohé z vyše 20-tisícovej zbierky sú prístupné v digitálnej knižnici Google Knihy. Staré výtlačky poskytla pred ôsmimi rokmi spoločnosti na digitalizáciu samotná knižnica.
S výstavbou rozsiahleho barokového komplexu sú spojené mená mnohých významných staviteľov Prahy. Na stavbe budovy pracoval Francesco Caratti, Carlo a Francesco Luragovci, Giovanni Domenico Orsi, Marek Fontana, Domenico Bossi, Giovanni Bartolomeo Cometa, František Maxmilian Kaňka alebo Kilián Ignác Dientzenhofer.
Zdobia ju diela viacerých talentovaných sochárov, maliarov a ďalších remeselníkov. Za zmienku stojí Petr Brandl, Matyáš Bernard Braun, Jan Hiebl, Ignác Raab, Kryštof Tausch, Josef Kramolín či Václav Vavřinec Reiner.
