Hlas ľudu je vraj hlasom Božím. Zrejme to však neplatí vtedy, ak existuje šanca usadiť spriaznených ľudí na vysoké verejné posty. A to dokonca krátko po tom, ako voliči sami rozhodli, že ich tam nechcú.
Tento rodiaci sa trend je dobré stopnúť skôr, ako sa začne realizovať. Ako vedľajší produkt týchto volieb vyvstáva aj jedna pozoruhodná otázka. Mali by ľudia, ktorými voliči nedávno ukázali červenú kartu, zastávať vysoké verejné funkcie, aj keď to nie je porušením zákona?
Niekoľko dní pred 29. februárom sa totiž špekulovalo o Robertovi Mistríkovi ako o možnom budúcom premiérovi. A to aj napriek tomu, že za polovicou jeho úspechu stojí nadpráca médií a dôveru Slovákov počas reálnej kampane skôr systematicky strácal.
Len pár hodín od vyhlásenia výsledkov volieb zasa Andrej Kiska túžil vyčarovať pre Michala Trubana post vicepremiéra pre digitalizáciu. Pritom líder progresívcov síce získal pomerne veľkú dôveru od občanov, ale stále nedostatočnú pre výkon mandátu.
A do tretice sa k dvom politikom pridal Jozef Mihál, ktorý sa z mŕtvej strany Spolu pračudesným spôsobom pobral do pôvodnej strany SaS. A v tej istej sekunde sa v éteri objavila informácia, že by mohol viesť Sociálnu poisťovnu alebo zasadnúť do kresla pre štátneho tajomníka.
V čom je teda problém? V podstate v skutočnosti, že najväčšia výhoda týchto pánov je zároveň aj ich najväčšou nevýhodou. Všetci traja sú totiž pomerne známi politici, no ich dôvera už bola exaktne zmeraná. A s negatívnym výsledkom.
S týmto problémom naopak nemusia zápasiť iní nominanti, ktorí zasadli napríklad rovno na ministerské či iné štátne kreslo s čistým štítom vďaka strane, ktorá ich vybrala. Hoci môže ísť o neznámych ľudí, ide o priame presunutie dôvery od strany, ktorá má zase priamu dôveru od voličov.
Tento proces stále nie je bez pochybností, no vyvoláva ich menej, ako možné darovanie funkcie Mistríkovi, Trubanovi či Mihálovi. Tí síce skočili do volebného sita dobrovoľne, ale neprešli cezeň. Nanešťastie pre nich, viac to bije do očí.
V skratke povedané, ak sa už raz dáte otestovať rozhodnutím ľudu, stop znamená stop, prípadne motiváciu viac na sebe pracovať. Posadiť pri súčasných náladách Mihála či Trubana do verejnej funkcie je síce de iure v poriadku, ale de facto ide o cynické obchádzanie výsledku volieb.
