Moderné poľnohospodárstvo je čoraz viac závislé od pesticídov, ktoré zvyšujú úrodu. Včely sú tak vystavené pôsobeniu pesticídov zvyčajne priamo počas zberu potravy. Objavujú sa u nich chronické otravy, prejavujú sa paralýzou, dezorientáciou a zmenami správania sa včiel, ktoré nastupujú po kratšom či dlhšom pôsobení prostriedku. Pre TASR to uviedol podpredseda Slovenského zväzu včelárov (SZV) Róbert Chlebo.
Na včely negatívne pôsobí aj zmena klímy, patogény či elektromagnetické znečistenie. Dlhotrvajúce dažde, horúce alebo studené počasie majú negatívny vplyv na kondíciu včiel. „Posuny v kvitnutí jednotlivých druhov rastlín vyvolávajú nárazové nektárové a peľové znášky v krátkych časových obdobiach, nasledované znáškovými medzerami, ktoré môžu byť pre včelstvá aj ostatné opeľovače rozhodujúce pre ich následný úspešný rozvoj,“ vysvetľuje Chlebo.
V minulej sezóne 2019 veľa včelárov podľa Chleba nevytočilo ani gram repkového medu, napriek tomu, že na Slovensku bolo repky dostatok. „Naopak, včelstvá hladovali,“ poznamenal Chlebo. Dodáva, že v tomto prípade sa za vysvetlenie považujú vplyvy počasia, agrotechniky či odrody.
Včelu medonosnú podľa Chleba treba vnímať ako bioindikátor stavu životného prostredia. V súčasnosti sa zväz v spolupráci s organizáciou BeeLife snaží presadiť zmenu novej spoločnej poľnohospodárskej politiky. Chce, aby reflektovala ochranu opeľujúceho hmyzu.
SVZ navrhuje, aby sa závislosť na agrochémii znížila presadzovaním digitálnych technológií a autonómnych robotov v rastlinnej výrobe. „Popri znižovaní nákladovosti rastlinnú výrobu výrazne ekologizujú,“ tvrdí Chlebo.
