Počtom obetí, ale rovnako aj svojím charakterom i krutosťou bola 2. svetová vojna, od ktorej skončenia uplynulo 75 rokov, najväčšou tragédiou v dejinách ľudstva s viac ako 50 miliónmi obetí. Jednotlivé štáty si pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom.
V Rusku a v niektorých ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu si porážku nacistického Nemecka pripomínajú o deň neskôr, 9. mája, ako Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne.
Nikdy predtým neprišlo v takom krátkom časovom období o život toľko ľudí ako v čase ohraničenom 1. septembrom 1939, keď nacistické Nemecko napadlo Poľsko, a 8. májom 1945, keď fašisti kapitulovali.
V predvečer začiatku tejto vojnovej apokalypsy diktátor Adolf Hitler v roku 1938 vo svojom horskom sídle Kehlsteinhaus, známom ako Orlie hniezdo, vyhlásil: „Budúca vojna sa neskončí ako tá z rokov 1914 – 1918. Môže byť len víťazstvo, alebo skaza.“
Dokým však spáchal Hitler 30. apríla 1945 skrývajúc sa v bunkri neďaleko Ríšskeho snemu (Reichstagu) samovraždu, spôsobil skazu a priniesol nepredstaviteľné utrpenie stovkám miliónov ľudí na celom svete. Ani v posledných dňoch vojny a v posledných hodinách svojho života sa nemienil vzdať.
“Ak je vojna stratená, zahynie aj nemecký národ,“ vyhlásil a v agónii presúval imaginárne armády, vyzýval na nezmyselnú obranu a do berlínskych ulíc posielal bojovať deti, ktorým nacisti niekoľko rokov vymývali mozgy slovami o tom, aby „si užili vojnu, pretože mier bude ešte horší“.
Bola to práve bitka o Berlín, ktorá predchádzala aktu kapitulácie. Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 v meste Reims (Remeš). Keď sa o podpise kapitulácie v Remeši dozvedel sovietsky vodca Stalin, označil ju za „predbežný protokol o kapitulácii Nemecka“.
Akt podpísania kapitulácie v tomto meste ležiacom na severovýchode Francúzska vnímal totiž ako zníženie úlohy Sovietskeho zväzu v 2. svetovej vojne, pričom práve na sovietsko-nemeckom fronte zahynulo 73 percent nemeckých vojakov a bolo zničených 75 percent nacistickej vojenskej techniky.
Stalinovu nevôľu vyvolala však najmä skutočnosť, že podpísanie kapitulácie v Remeši sa uskutočnilo v štábe hlavného veliteľa spojeneckých síl na západnom fronte, amerického generála Eisenhowera, a nie v Berlíne. Preto sa podpis kapitulácie zopakoval 8. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlshorste.
V Európe sa 2. svetová vojna oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23:01 h. V Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun po polnoci a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj.
Súčasťou 2. svetovej vojny bola Veľká vlastenecká vojna – vojna Sovietskeho zväzu proti nacistickému Nemecku, ktoré napadlo Zväz sovietskych socialistických republík 22. júna 1941 – a sovietsko-nemecký front sa stal hlavným frontom 2. svetovej vojny.
Vojna sa dotkla v Sovietskom zväze každej rodiny; zahynulo v nej okolo 27 miliónov ľudí. Tieto straty predstavujú 40 percent všetkých ľudských životov v 2. svetovej vojne a preto je pre Rusov Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne sviatkom najsvätejším. Definitívne sa však 2. svetová vojna skončila až 2. septembra 1945, keď podpísalo kapituláciu Japonsko.
