Traja najvyšší slovenskí ústavní činitelia – prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady SR Boris Kollár a predseda vlády SR Igor Matovič 10. mája podpísali Deklaráciu o zahranično-politickom smerovaní SR.
Zdôrazňujú v ňom potrebu jednotnosti zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky, nespochybniteľnosti členstva SR v EÚ a NATO. Na jej obsah zareagovali aj exminister vnútra Vladimír Palko a exminister spravodlivosti a predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský.
Čo je to jednotná zahraničná politika?
Vladimír Palko v svojom príspevku uvádza, že je v zásade v poriadku, keď sa pri slávnostných príležitostiach politici prihlásia k určitému všeobecnému smerovaniu štátu v zahraničnej politike. Na druhej strane, by to však nemali robiť trápnym spôsobom, ako to predviedli naši traja najvyšší ústavní činitelia. Podľa Palka trápnosť spočívala v používaní falošného jazyka.
„Zdôrazňovanie potreby jednotnosti zahraničnej politiky je boj proti slamenému panákovi. Slovenská zahraničná politika je už roky totiž jednotná v tom zmysle, že viac-menej všetky relevantné politické sily považujú členstvo Slovenska v EÚ a NATO za normálnu vec, ktorú nespochybňujú,“ vysvetlil Palko.
„Ak v minulosti prezident Andrej Kiska v prejave v Európskom parlamente kritizoval Rusko a približne v rovnakom čase predseda parlamentu Andrej Danko pri návšteve Moskvy hovoril o potrebe dobrých vzťahov s Ruskom, má to byť nejaké nabúranie jednotnosti zahraničnej politiky?
Áno, takto to bolo podávané v mainstreamových médiách a nebola to pravda, lebo Rusko nie je ani nekritizovateľné, ani nie je nepriateľom na večné veky a nikdy inak, a oba postoje sa zmestili do jednotnej zahraničnej politiky,“ dodal.
Údajná nejednotnosť bola podľa Palka iba lživým klišé a teraz ho môžeme vidieť aj vo vyhlásení Čaputovej, Kollára a Matoviča. „Normálna diskusia o reálnych problémoch zahraničnej politiky sa vydáva za nejednotnosť a tým sa delegitimizuje. Potom pod jednotou majú traja najvyšší činitelia na mysli zrejme sterilné opakovanie toho, čo hovoria najmocnejšie európske štáty a USA.
V príspevku ďalej uviedol, že skutočnou groteskou tejto udalosti boli slová premiéra Igora Matoviča, ktorý povedal: „Som veľmi rád, že sme vyslali signál, že budeme ťahať spoločne v zahraničnej politike, že to nebude tak, ako bývalo.“
Podľa Palka Matovič nevie v zahraničnej politike ťahať ani sám so sebou, čo dokazujú aj jeho postoje z minulosti.
„Vo voľbách 2016 malo jeho OĽaNO vo volebnom programe, že USA sú garantom bezpečnosti a zárukou medzinárodnej stability. Potom, keď v roku 2019 kandidoval do Európskeho parlamentu (než z kandidátky odstúpil), podľa vlastných precitol, keď povedal: ‘USA dávno nie sú svetovým mierotvorcom, rozvrátili Líbyu, Irak, Sýriu.
Na ich troskách vznikol Islamský štát a státisíce ľudí zbytočne zomreli. Vznikla migrantská kríza a páni v Bruseli sa len prizerali a diskutovali dva roky o tom, čo s tým robiť. USA sú dnes chaos svetovej politiky’,“ pripomenul Palko Matovičove slová.
V tejto súvislosti si preto kladie otázku, kam sa táto pravda podela v súčasnom vyhlásení, kde sa píše, že naše členstvo v NATO „je vyjadrením našej príslušnosti k najvyspelejším štátom sveta, ktoré spájajú hodnoty… … dodržiavania medzinárodného práva a vôle žiť a rozvíjať sa v mieri“.
Podľa Palka spoločná deklarácia troch najvyšších ústavných činiteľov je patetické vyhlásenie, ktorého pátos patrí niekde do 90. rokov. Dnes predstavuje skôr snahu o umŕtvenie normálnej, rozumnej diskusie o stave EÚ a NATO a problémoch globálnej politiky,“ dodáva Palko na záver.
Jednotnú deklaráciu od nás chceli Američania
Bývalý minister a premiér Ján Čarnogurský na webovej stránke Slovensko-ruskej spoločnosti uviedol, že vo vyhlásení Čaputovej, Matoviča a Kollára ide o prihlásenie sa k plneniu záväzkov kolektívnej obrany NATO v zmysle princípu spojeneckej solidarity.
„Budú podporovať, aby Vyšehradská štvorka prispievala k spoločným riešeniam v rámci EÚ. Budú pracovať na politickom konsenze, aby nevznikli pochybnosti o našom zahranično-politickom smerovaní.
Budú aktívne predchádzať šíreniu dezinformácií a propagande. Budú pracovať na tom, aby boli schválené nové strategické dokumenty SR, osobitne nová bezpečnostná a obranná stratégia,“ citoval z deklarácie Čarnogurský.
„Nuž, do Európskej únie sme naozaj chceli (bola to však trochu iná únia, ako teraz), ale do NATO sme nechceli. Do roku 2004, keď sme do aliancie vstúpili, nikdy nebol vstup do nej otázkou vo voľbách, v prieskumoch bol súhlas s členstvom v NATO vždy hlboko pod 50 percent, o vstupe nebolo referendum.
Krátko pred vstupom viedla vláda Mikuláša Dzurindu intenzívnu vládnu propagandu za vstup, spájala vstup do NATO so vstupom do EÚ. Tak sme ‘slobodne; sme vstúpili do NATO,“ zdôraznil Čarnogurský s tým, že v prieskumoch o zahraničnej politike doteraz opakovane viac respondentov verí, že v prípade medzinárodnej krízy nám viac pomôže Rusko, než USA.
„Väčšina respondentov vždy chce, aby sme boli niekde medzi Východom a Západom. Zuzana Čaputová, Boris Kollár a Igor Matovič však deklarujú, že o našom zahranično-politickom smerovaní nebudú pochybnosti. Protiamerické demonštrácie vždy pritiahnu viac ľudí, ako proamerické.
Čarnogurského zaujíma, či v novej bezpečnostnej a obrannej stratégii bude Rusko označené za nášho nepriateľa.
„Lebo len o to ide. Budú sa na našom území stavať americké základne? Všetky vyjadrenia členov novej vlády vrátane spoločného vyhlásenia obsahujú formulácie, ktoré to pripúšťajú.
Budú síce naďalej tvrdiť, že nejde o americké základne, ale budú tam pristávať a štartovať americké bojové lietadlá, budú v blízkosti americké sklady zbraní a budú tam americkí vojaci nepodliehajúci slovenským zákonom. Budeme za 2 percentá HDP kupovať predražené americké zbrane?“ kladie otázku.
„Ale to všetko už poznáme. V oboch svetových vojnách Slováci museli najskôr bojovať na strane nášho nepriateľa, najskôr Rakúska-Uhorska potom Nemecka, pretože inak sa nedalo. Ale len čo sa dalo, prebehli na druhú stranu a bojovali na našej skutočnej strane. V 1. svetovej vojne v júli 1917 v bitke pri Zborove československí vojaci porazili nemecké a rakúsko-uhorské vojsko.
V 2. svetovej vojne slovenskí a českí prebehlíci vytvorili Československý armádny zbor a bojovali proti Nemcom, na Slovensku vypuklo Slovenské národné povstanie. Keď Američania a NATO vyprovokujú konflikt s Ruskom a budú nútiť našich vojakov bojovať za ich záujmy, naši vojaci budú nasledovať príklad svojich dedov a pradedov,“ tvrdí.
Ako dodal, spoločné vyhlásenie ústavných činiteľov je smiešne. „Podpísali ho, pretože Američania niečo také od nás chceli a ústavní činitelia sa zatiaľ musia s Američanmi stretávať. O názoroch slovenských občanov sa presvedčíme pri najbližšom prieskume verejnej mienky o otázkach zahraničnej politiky,“ zakončil Čarnogurský svoje úvahy.
