Kult Václava Havla prerástol deväť rokov po jeho smrti hranice Českej republiky. Jeho menom sa pýši medzinárodné letisko, ulice, námestia, divadlá, parky i školy v Čechách a na Morave. Je po ňom pomenované aj námestie v izraelskej Haife, ulica v Gdansku a ulička s priľahlým parčíkom v centre poľského Opole.
Vo francúzskom Štrasburgu nesie jeho meno jedna z budov Európskeho parlamentu a v Paríži bola v roku 2013 slávnostne otvorená Knižnica Václava Havla, podobná tej pražskej i prezidentským knižniciam v USA. Na rôznych miestach Česka i sveta bolo tiež umiestnené 36 lavičiek Václava Havla podľa návrhu sochára Bořka Šípka.
Bratislava sa k havlovskému kultu „demokratických lavičiek“ prihlásila oneskorene, ale predsa. V nedeľu 5. júla bola v parku na Vajanského nábreží s pompou inštalovaná Havlova lavička, podľa pôvodného Šípkovho návrhu skladajúca sa z dvoch stoličiek a stolíka s prerasteným stromčekom uprostred. Bolo to práve 30 rokov od zvolenia Václava Havla za prvého ponovembrového československého prezidenta.
Lavičku slávnostne odhalili prestrihnutím trikolóry bývalí politici, pohrobkovia VPN (Ladislav Snopko, František Mikloško) a papaláši Starého mesta Bratislavy na čele so starostkou Zuzanou Aufrichtovou a zástupcom českej ambasády. „Verím, že mladomanželia sa sem prídu po sobáši posadiť a potvrdiť si, že pravda a láska naozaj víťazí nad lžou a nenávisťou,“ uviedla takmer dojatá pani starostka.
Na konto proklamovaného víťazstva nad lžou a nenávisťou treba pripomenúť, že Václav Havel bol zvolený za československého prezidenta po dohode s komunistickým funkcionárom Mariánom Čalfom hlasmi komunistických poslancov. Spomenie si ešte niektorí z havloidov na jeho slová z poprevratového decembrového prejavu?
„Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítel socialismu, že chci obnovit kapitalismus, že jsem ve službách světového imperialismu, od něhož přijímám tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků…“ Skutočne po jeho zvolení zvíťazila pravda, alebo to bola lož?
„Žádné gigantické zdražování nebo dokonce nezaměstnanost, jak to panikáři systematicky šíří, nic takového nepřipravujeme… Již nikdy do žádného vojenského paktu nepůjdeme.“ Je to pravda, alebo lož? Všeličo sa vtedy z Hradčian povravelo a všeličo sa nekriticky prijímalo…
Brblavé knieža Schwarzenberg, rešpektovaný čeľadník prvého ponovembrového prezidenta, odporučil svojmu šéfovi, aby sa ospravedlnil sudetským Nemcom za príkoria spáchané Čechmi, a on sa naozaj ospravedlnil samotnému nemeckému prezidentovi Weiseckerovi. Mnohým Čechom to nebolo po vôli, ale prezident Havel, po svätom Václavovi prvom druhý svätý Václav, bol verejne nekritizovateľný.
O jeho masových amnestiách na Nový rok 1990 s katastrofálnymi dôsledkami sa hovorilo spočiatku iba potichu, ale až neskôr, keď zberba prepustená z väzenia páchala ohavné zločiny, našli sa politici i zopár novinárov, ktorí povedali nahlas, že prezident urobil veľkú chybu. Dnes sú Havlove amnestie, jedna z čiernych škvŕn na jeho štíte, takmer zabudnuté.
Zaujímavé a veľmi podozrivé bolo zvolenie Václava Havla za českého prezidenta v oboch komorách českého parlamentu najnižším možným počtom poslaneckých hlasov. Ku konaniu volieb sa vtedy vyjadril republikánsky poslanec Jan Vik: „Konštatujeme, že Václav Havel nie je legitímne zvoleným prezidentom Českej republiky. Pán Havel, hanbite sa!“
Miroslav Sládek, kandidát republikánskej strany podal na konanie prezidentskej voľby sťažnosť na Ústavný súd ČR, v ktorej sa domáhal zrušenia platnosti voľby z dôvodu neoprávneného vzatia do vyšetrovacej väzby práve v čase volieb a tiež z dôvodu, že mu bolo znemožnené hlasovanie vo väznici. Následkom toho podľa neho prišlo k porušeniu Ústavy Českej republiky a Listiny základných práv a slobôd. Zabudnuté!
Sládek bol vo väzbe štyridsaťosem hodín. Ak by nebol v čase prezidentských volieb neoprávnene zadržaný, jeho hlas by bol rozhodujúci a Havel by nemal v druhom kole potrebné kvórum, a nemohol by sa stať prezidentom. Bolo to víťazstvo pravdy nad lžou, alebo naopak – víťazstvo lži nad pravdou?
A kde bola pravda a láska, keď český prezident nazval americký útok na zvrchovanú Juhosláviu bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, pri ktorom zahynuli stovky nevinných ľudí, za “humanitárne bombardovanie”?
V hlavnom meste Slovenska bola inštalovaná tridsiata šiesta Havlova lavička pravdy a lásky. Bude sa tu dať posedieť v chládku pod jedovatým imelom v konároch stromov. Pravda, kým niektorá „múdra mestská hlava“ nepríde na nápad, že by tu okrem sochy Masaryka mala stáť aj socha Václava Havla, pravdaže, bez dehonestujúceho krígľa piva v ruke, lebo veď nie sme na Hradčanoch.
Nábrežie slovenského „nacionalistu“ Vajanského by sa malo zároveň premenovať na Promenádu Václava Havla. A ešte je tu jedna ponuka: najstaršiu bratislavskú viechu U sedliaka treba premenovať na Výčap prezidenta Havla…
