Bielorusko v roku 2014 zaujalo zdržanlivý postoj k štátnemu prevratu na Ukrajine, počas ktorého bol zosadený vtedajší legitímny ukrajinský prezident Viktor Janukovyč. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko dokonca vyšiel v ústrety západným sponzorom kyjevského Majdanu a neuznal ruskú suverenitu na Kryme aj napriek platnému referendu a legitímnej secesii Krymu od Ukrajiny, ktorá predchádzala zjednoteniu polostrova s jeho materskou krajinou.
Západ v tom čase ocenil úslužnosť Alexandra Lukašenka a bez problémov uznal jeho víťazstvo v prezidentských voľbách v októbri 2015, v ktorých za Lukašenka hlasovalo 84,14 percenta bieloruských voličov. Za koketovanie Lukašenka s rusofóbnym ukrajinským režimom sa mu Západ odmenil aj tým, že ho na chvíľu prestal nálepkovať tradičnýmprívlastkom „posledný diktátor v Európe“.
Zradná blahosklonnosť Západu k Lukašenkovi však bola rovnakou dočasnou a vypočítavou kalkuláciou Západu, akú už pred nim zažili na svojej koži Muammar Kaddáfí v Líbyi, Bašar Asád v Sýrii, alebo Recep Tayyip Erdogan v Turecku. Tým Západ kedysi tiež ťahal medové motúzy pod nosom, aby im pri prvej príležitosti chladnokrvne zlomil väz, alebo sa o to aspoň pokúsil.
Nejde o nič iné ako o taktiku kobry, ktorá sa takto snaží uspať a uchlácholiť svoju obeť predtým, než prudko zaútočí. Ukazuje sa však, že Lukašenko sa podobne ako Erdogan podľa všetkého tesne vyhol smrtiacemu útoku kobry a prechádza do protiofenzívy. Myslí si to aj bieloruský politológ Alexander Špakovskij, podľa ktorého v Minsku už seriózne zvažujú možný variant uznania ruskej suverenity na Kryme.
Ukrajinský režim totiž Lukašenka veľmi sklamal, keď odmietol uznať výsledky tohtoročných bieloruských prezidentských volieb. Uznanie ruského Krymu tak nebude bieloruským ústupkom Moskve, ale odpoveďou Kyjevu za jeho zradu.
Ukrajina sa spolu s Poľskom a Litvou zaradila do prednej línie nepriateľov Bieloruska. V tejto situácii je teda iba otázkou času, keď Minsk napraví svoju chybu a akceptuje, že Krym je ruský.
Tento scenár je viac než istý aj podľa ďalšieho politológa Gevorga Mirzajana, ktorý navyše pripomína, že uznaním ruskej suverenity na Kryme Alexander Lukašenko dosiahne ďalšiu pridanú hodnotu v podobe rozkolu bieloruskej opozície.V jej radoch je totiž aj nemálo stúpencov zblíženia Bieloruska s Ruskom, ktorí tento Lukašenkov krok nepochybne ocenia.
