Na Kaukaze znovu eskaluje napätie. Arménsko a Azerbajdžan sa vzájomne obviňujú z útokov v oblasti Náhorného Karabachu. Azerbajdžanské ministerstvo obrany oznámilo, že arménske sily ostreľovali armádne pozície pozdĺž celej línie sporného územia. Arménsky premiér Nikol Pašinjan zase na Facebooku informoval, že útok začali azerbajdžanské sily.
Arménske ministerstvo zahraničia potom vyhlásilo, že azerbajdžanská armáda bombarduje obce vrátane karabašskej metropoly Stepanakertu. Arménska armáda uviedla, že zostrelila dva azerbajdžanské vrtuľníky, niekoľko bezpilotných lietadiel a zlikvidovala staršiu azerbajdžanskú vojenskú techniku.
Azerbajdžanská strana však tieto informácie poprela. Baku zároveň odmieta, že by útočilo na civilné ciele. V oblasti je údajne niekoľko mŕtvych a zranených a predstavitelia Náhorného Karabachu v reakcii na streľbu vyhlásili stanné právo a mobilizáciu všetkých mužov od osemnásť rokov. Všeobecnú mobilizáiu a stanné právo vyhlásilo onedlho aj Arménsko.
Moskva vyzýva krajiny na prímerie. Turecká diplomacia zase odsudzuje arménske aktivity, stojí na strane Azerbajdžanu a je ochotná poskytnúť mu pomoc. Spor medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach, enklávu v juhozápadnom Azerbajdžane s prevažne etnicky arménskym obyvateľstvom, je dlhodobý.
Ozbrojený konflikt vypukol v roku 1988 a Náhorný Karabach sa s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu v krvavej vojne, ktorá si vyžiadala zhruba 30-tisíc mŕtvych a státisíce ľudí pripravila o domovy. V súčasnosti sa enkláva a priľahlý Lačinský koridor nachádzajú pod vojenskou kontrolou Arménska, pričom Azerbajdžan považuje územie za okupované.
