V gréckych Aténach po rokoch sporov otvorili prvú mešitu. Pre protesty miestnych museli napríklad zmeniť miesto jej výstavby, keďže ju mnohí obyvatelia nechceli vo svojom susedstve.
Výhrady mali aj predstavitelia pravoslávnej cirkvi či príslušníci krajnej pravice. Mešita vyvoláva zmiešané pocity aj v komunite moslimov. Viacerí majú problém s architektúrou budovy. Lemujú ju sivé hliníkové obklady, čím na prvý pohľad pripomína sklad.
Niektorým moslimom sa nepáči ani umiestnenie v priemyselnej časti mesta. Úrady okrem toho vyšli v ústrety miestnej kresťanskej väčšine tým, že nepovolili postavenie minaretu, výrazného symbolu každej mešity. Stavba nemá ani klasickú kupolu.
Atény boli jedným z posledných európskych hlavných miest bez mešity. Od roku 1832, keď sa Grécko oslobodilo od osmanskej nadvlády, ani jedna vláda nepovolila výstavbu takéhoto objektu v hlavnom meste. Mešity v Grécku sa začali búrať alebo prestavovať na iné účely práve v 30. rokoch 19. storočia, keď si Gréci vybojovali nezávislosť od Osmanskej ríše.
Jediné dodnes funkčné mešity z osmanského obdobia sa nachádzajú v Trácii na severovýchode Grécka, pri hraniciach s Tureckom, kde žije asi 150-tisíc príslušníkov tureckej menšiny. V tejto oblasti sa zachovalo zhruba 300 mešít.
