Katolikos všetkých Arménov Garegin II. vyzval úrady Arménska a medzinárodne neuznaného Náhorného Karabachu, aby občanom poskytli komplexné vysvetlenie, prečo predseda vlády Nikol Pašinjan podporil prijatie trojstranného vyhlásenia o zastavení bojov v Náhornom Karabachu.
Katolikos vyzval úradníkov, aby „konali triezvo a múdro“. Zdôraznil, že „túto krízu je potrebné prekonať spoločným úsilím zahraničnopolitického vedenia Arménska a Arcachu“ (Náhorného Karabachu).
Vyhlásenie o zastavení bojov bolo podpísané nečakane v noci na utorok prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu – Vladimirom Putinom a Ilhamom Alijevom, a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom.
V súlade s dohodou sa 10. novembra od 00:01 h miestneho času mali úplne zastaviť všetky bojové akcie v Náhornom Karabachu, pričom bojujúce strany majú zostať na svojich pozíciách. Kontaktnú líniu budú kontrolovať ruské jednotky. Okrem toho si Baku a Jerevan musia vymeniť zajatcov a telá padlých.
Kým Azerbajdžan považuje podpísanie tohto vyhlásenia za „kapituláciu“ Arménska, v samotnom Arménsku to vyvolalo hnev. Skupina ľudí v Jerevane obsadila úrad vlády a vyrabovala Pašinjanovu rezidenciu.
V reakcii na kritiku Pašinjan podľa agentúry Interfax uviedol, že k prijatiu spoločného vyhlásenia s Ruskom a Azerbajdžanom a rozmiestnení ruských mierových síl v oblasti ho tlačila armáda.
„Rozhodol som po tom, ako armáda dlho tvrdila, že takýto krok je nutný,“ napísal Pašinjan na svojej stránke na sociálnej sieti. Armáda podľa jeho tvrdenia poukazovala na „určité problémy, na ktorých riešenie buď nie sú vyhliadky, alebo boli vyčerpané zdroje na ich riešenie“.
Priznal, že obsah trojstranného vyhlásenia je pre arménsku stranu nevýhodný. „Ale ak by nebolo podpísané, malo by to negatívne dôsledky na našu bojaschopnosť,“ uviedol arménsky premiér.
Poukázal pritom aj na problémy vojakov: informoval o niekoľkých desiatkach prípadov, keď obyvateľstvo konkrétnych regiónov nedovolilo armáde presunúť jednotky, o problémoch s odvodmi, nízkej bojaschopnosti milícií i o prípadoch dezercie. „Ocitli sme sa v situácii, keď neexistovala alternatíva k podpísaniu dohody,“ zdôraznil arménsky premiér.
Prezident neuznanej Náhornokarabašskej republiky Arajik Harutjunjan uviedol, že o trojstrannom vyhlásení s Pašinjanom rokoval a uznáva ho ako nástroj, ktorý pomôže zabrániť ďalším obetiam a úplnej strate tohto územia.
Arménsky prezident Armen Sarkisjan oznámil, že sa o podpísaní vyhlásenia dozvedel z tlače a nikto ho predtým s ním nekonzultoval. Uviedol, že začína s misiou zameranou na dosiahnutie národnej jednoty v otázke Karabachu.
Opozičná parlamentná frakcia Prosperujúce Arménsko má v úmysle zvolať mimoriadne zasadnutie parlamentu, lebo chce dosiahnuť, aby Jerevan odstúpil od dohôd o Karabachu. V utorok to pred novinármi uviedla poslankyňa Naira Zohrabjanová, pričom upozornila, že podpísaný dokument je „stále len vyhlásenie“.
Turecko bude naďalej monitorovať situáciu v Náhornom Karabachu a bude podporovať Azerbajdžan. Na tlačovej konferencii v Ankare to vyhlásil turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil vyhlásenie o ukončení nepriateľských akcií v Náhornom Karabachu za víťazstvo pre obyvateľov Azerbajdžanu a Arménska. „Toto je víťazstvo národov oboch krajín, Azerbajdžanu a Arménska, pretože vojna sa zastavila,“ uviedol Peskov v komentári k vyhláseniam tureckého ministra zahraničných vecí Mevlüta Čavušogla, ktorý zablahoželal Azerbajdžanu k víťazstvu na fronte i za rokovacím stolom.
Hovorca Kremľa poznamenal, že ruské jednotky boli do danej oblasti vyslané, aby zabezpečili, že nepríde k pokračovaniu nepriateľských akcií. Na brífingu hovorca súčasne vyhlásil, že text trojstranného vyhlásenia o Náhornom Karabachu neobsahuje ustanovenie o prítomnosti tureckej armády na tomto území.
„Strany sa na tom nedohodli. Pobyt tureckých vojakov v Karabachu nebol dohodnutý,“ uviedol Peskov podľa agentúry Interfax, pričom dodal, že „sa rokovalo o vytvorení centra na monitorovanie dodržiavania prímeria na azerbajdžanskom území“, nie však v Karabachu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na trvalé politické riešenie konfliktu v Náhornom Karabachu. Macron tiež vyzval, aby Turecko, ktoré podporuje Azerbajdžan, skončilo provokácie v konflikte o túto enklávu, ktorá sa začiatkom 90. rokov vymanila spod kontroly Azerbajdžanu.
Francúzsky líder, ktorý sa s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom sporí v mnohých otázkach vrátane Náhorného Karabachu, dodal, že dlhodobá dohoda by mala“zachovať aj záujmy Arménska“.
Podľa Macrona je potrebné bezodkladne vyvinúť úsilie a pokúsiť sa o trvalé politické riešenie konfliktu, ktoré by umožnilo arménskemu obyvateľstvu v Náhornom Karabachu zotrvať v dobrých životných podmienkach a zároveň umožnilo tiež do oblasti návrat desaťtisícov ľudí, ktorí v dôsledku bojov opustili svoje domovy.
